Záujem o všedné mestské motívy, ktoré pretvorením skrz médium olejomaľby naberajú nový svieži uhol pohľadu

Dátum: 07.02.2022

Autor: Martin Brix

Aj keď v detstve chcel byť skôr potápačom alebo smetiarom, popri týmto plánom stále kreslil a maľoval. Kreslil, kreslil a kreslil až ho spolužiačka zo základy prihlásila na „zušku“. Tam sa zoznámil s možnosťou ísť študovať na strednú umeleckú školu do Kremnice. Po dlhších diskusiách doma, si nakoniec pretlačil, že práve do Kremnice študovať pôjde. Napriek tomu, že pochádzal skôr z bežnej „praktickej“ rodiny, ktorá nemala veľmi vzťah k umeniu, našiel si doma aspoň knižku Národnej galérie v Londýne. Z nej si prekresľoval portréty od Rubensa či Cézanna. Neskôr začal prekresľovať hudobné kapely z plagátov. Na strednej začal kresliť aj živých modelov a modelky. Štúdium v Kremnicou mu dalo veľa a hlavne dobrý odrazový mostík k ďalším plánom.

V roku 2005 nastúpil na Fakultu výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici do Ateliéru klasických maliarskych disciplín k profesorovi Ľudovítovi Hološkovi. V rokoch 2009 až 2011 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri mal+by u docentky Klaudie Kosziby. Zatiaľ posledným študijným krokom bolo, keď v roku 2014 ukončil doktorandské štúdium na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici u profesora Ľudovíta Hološku. Od toho roku zároveň pôsobí ako odborný asistent na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre na Katedre výtvarnej tvorby a výchovy.

Juraj Toman je maliarom strednej generácie slovenských autorov. Pôsobí v Trenčíne. Vo svojej tvorbe sa venuje sústavným spôsobom maľbe a vyobrazovaniu krajiny a mestského prostredia. Znovu otvára a prehodnocuje žáner krajinomaľby najmä z hľadiska jej naratívnych kvalít. Poznávacím znakom Jurajových malieb je viacúrovňové chápanie priestoru. Rozvrstvuje ho podobne, ako to robí ľudské vnímanie – vždy pracuje s viac ako jedným časopriestorom. Tento princíp sa v jeho obrazoch prejavuje ako simultánne maľovanie dvoch rovín zobrazovanej krajiny či urbánneho priestoru na jednom plátne. Nevyhýba sa istej nostalgii – kedy premiešavanie toho, čo bolo, bude a mohlo byť, pôsobí ako znázornenie čohosi chýbajúceho, neúplného v tom, ako sa svet javí „tu a teraz“.

Jeho diela spočiatku vznikajú priamo na mieste, kde má možnosť daný námet vidieť. Neskôr sa však s obrazom presúva do svojho ateliéru, kde intuitívnym spôsobom dielo dokončuje do finálnej podoby. Takýto prístup dovoľuje pôvodný námet, ktorý Juraj drží vo svojej mysli už iba ako rozmazanú predstavu, premeniť na skutočný obraz. Pretože už nevníma iba pôvodný námet, ale predovšetkým plochu obrazu a prvotný záznam, ktorý si vyžaduje nový prístup. Jeho námetmi sa pritom stávajú predovšetkým opustené časti miest. Továrne, kotolne, hospodárske dvory. Nepriamym spôsobom tak možno tieto obrazy vnímať aj ako upozornenie na stále existujúce dedičstvo.

Niekedy sa ocitáme v minulosti, inokedy v prítomnosti, stále máme možnosť medzi týmito vrstvami prepínať, „preostrovať“ pohľad na inú úroveň reality. Najinšpiratívnejšími sú pre Juraja vyprázdnené ulice mesta, vrátane jeho „nemiest“ – opustených, nefunkčných, logiku postrádajúcich exteriérov. Na prechod do inej reality nás špeciálne neupozorňuje, zrak diváka do nej najčastejšie nechá jednoducho „prepadnúť“ v druhej polovici obrazu. Používa presvedčivé prostriedky aktuálneho výtvarného jazyka, nie však bez jemnej prímesi „retro“ výrazu.

Aktuálna Jurajova výstava nesie názov Nočné situácie. Čo si všímate počas nočných prechádzok, napríklad počas venčenia psa v okolí domu? Autá, stromy, ľudí, budovy? Trenčiansky výtvarník Juraj Toman maľuje z fotografie alebo priamo aj tieto tzv. nočné situácie. Pohľady na osvetlené časti ulice, vchody do paneláka, všetko so svojskou atmosférou vnímania priestoru a času. Na výstave v bratislavskej Station Contemporary Art Gallery v Petržalke môžete vidieť práve tieto tzv. Nočné situácie, ale aj pohľady na mestský priestor, zvieratá v zanikajúcej architektúre bývalej Meriny alebo stretnutia s priateľmi v ateliéri. Tento výber je pritom prirodzene podmienený spontánnym rozhodnutím umelca maľovať to, čo sa nachádza v jeho tesnej blízkosti. Životný priestor súčasného človeka predsa len z väčšej časti tvorí pobyt v meste. Nejedná sa však o mesto v jeho živej, dennej podobe, ale naopak ide o prostredie, ktoré je zahalené rúškom noci, a akýmsi neopísateľným tajomnom. Nočné situácie, ktoré Juraj vypodobuje dokonca môžu vzbudzovať u niektorých z nás pocit akejsi neistoty, strachu a očakávania, že sa má udiať niečo prekvapujúce. V skutočnosti sa ale nič nedeje. Priestor zostáva prázdny a ľudia na obrazoch stoja stále v tej istej polohe. Práve táto statickosť však umožňuje vnímať jeho diela aj z iného uhla pohľadu. Po chvíľach pozorovania sa otvoria možnosti ponoriť sa do obrazu hlbšie. Do jeho atmosféry a zamerať svoj pohľad na osobitú a vycibrenú farebnosť. Takú, o ktorej pochybujeme či je reálnou napodobeninou, ktorú umelec skutočne videl, alebo fiktívnou fantáziou autora, ktorá odzrkadľuje jeho pocity a nálady. Podstatnejšie ale je, že táto neistota vytvára možnosť cítiť vlastné emócie. Skrze úprimnú výpoveď o mieste sa tak ponúka možnosť čítať Jurajove obrazy ako obnovu citov k prežívanej skutočnosti. Upozorňuje na vzťah človeka k miestu, kde sa nachádza. Autor textu k výstave je Pavol Múdry.

Juraj veľmi rád spomína aj na spoločnú výstavu s Jurajom Florekom z roku 2014, ktorá sa konala v multimediálnom priestore pre súčasnú kultúru Nástupište 1-12 v podchode pod Autobusovou stanicou v Topoľčanoch. Išlo o maľby inšpirované súčasným, prevažne ponurým mestským prostredím, opustenými areálmi a zabudnutými prírodnými zakutiami mesta. Maliarsky prístup oboch autorov je po formálnej stránke vyhotovenia obrazu odlišný a zároveň povahovo pochádzajúci z takmer identického zdroja. Ich spoločným znakom je priamy vizuálny dojem z obklopujúceho, priamo zažitého priestoru, pričom obaja pristupujú k videnému zážitku úplne inak. Videná skutočnosť pretransformovaná do obrazu je v ich maľbách obohatená o významy, ktoré sa v obrazoch týchto dvoch maliarov paralelne prelínajú. Možno trochu poetizovaný pátos prežívanej všednosti badateľný v ich tvorbe, bol ešte umocnený netradičným priestorom monumentálneho podchodu pod Autobusovou stanicou v Topoľčanoch, v ktorom sa autori rozhodli prezentovať svoje diela.

Dôležitým projektom, na ktorom participoval aj Juraj je výstava Premeny Meriny. Merina v podobe, v akej sme ju poznali, už neexistuje. Práve teraz prebiehajú nezvratné zmeny, ktorých výsledkom bude definitívna likvidácia jedného z najväčších priemyselných areálov na Slovensku, a spolu s ním mizne aj kus histórie Trenčína. Merina v časoch svojej najväčšieho rozmachu zamestnávala tisíce Trenčanov a jej história je súčasťou kolektívnej pamäte mesta a jeho obyvateľov. Výstava Premeny Meriny je reakciou na tento proces, ktorý sa jej autori pokúsili zaznamenať a transformovať do formy umeleckých výstupov. Vystavujúci autormi okrem Juraja Tomana boli Tomáš Tulis, Martin Žovinec, Jozef Žovinec, Jana Gombiková, Piotr Gąska, Dušan Chrastina a Andrej Danóczi. Výstava sa konala v roku 2021 v industriálnych negalerijných priestoroch na železničnej stanici v Trenčíne.

1 2 ... 4 ►