Vizuálny umelec, skladateľ a performer, ktorý pracuje so širokou škálou nástrojov a formátov

Dátum: 08.05.2023

Autor: Martin Brix

„Som umelec. Som umelec, ale nemaľujem, nekreslím, ani nesochám. Moje umenie v žiadnej obývačke nenájdete, ani v tej mojej. Galérie ma nereprezentujú a nemám zberateľov. A predsa sa ako umelec s odretými ušami, podliatymi očami a najnovšie aj vykĺbeným kolenom uživím.“ rozpísal sa na svojom blogu v roku 2021 interdisciplinárny umelec a výskumník Michal Mitro. 

Článok bol reakciou k štipendiám FPU, nekonečnom raste, kvantifikácií a prekariáte, ktorý vyšiel v decembrovom Kapitáli. Kapitál nie je len mesačníkom či komunitou ľudí, ktorí sa okolo neho združujú. Kapitál je najmä priestorom, v ktorom sa môžeme neustále samých seba pýtať, čo to znamená byť angažovaný. A taká je z časti aj tvorba Michala Mitra. 

Michal Mitro (familiárne Mižu) študoval na Masarykovej univerzite v Brne psychológiu a sociológiu, kde získal bakalárske tituly. Neskôr pokračoval na Vysokom učení technickom v Brne na Fakulte výtvarných umení v odbore Intermedia, kde získal titul magistra umenia (MA). Okrem toho absolvoval aj niekoľko stáží v zahraničí, vrátane ISI Yogyakarta v Indonézii, na University of Tasmania v Austrálii, na American University of Beirut v Libanone, na Bosphorus University v Turecku a na Royal College of Arts / Royal Conservatoire v Haagu v Holandsku. Dôležité je aj, že v roku 2021 získal Michal Certifikát národného elektrikára §51.

Svoje diela prezentoval či performoval v Česku (Vasulka Kitchen, Letná, Korešpondance, Prototyp, Signal), na Slovensku (VUNU, Kasárne, DIG, Tabačka) a naprieč Európou (Gamma Festvial, Petrohrad; Mediamatic, Amsterdam; Grey Space, Haag; Genius Loci, Weimar, Trafó, Budapešť, AV depot, Londýn). V minulosti bol aktívny najmä v Indonézii, Austrálii a vo virtuálnom prostredí.

Z rôznych rozhovorov a textov voľne dostupných na internete vyplýva, že jeho tvorbu ovplyvňuje mnoho faktorov a vplyvov z rôznych oblastí. Medzi najdôležitejšie patria:

• Psychológia a sociológia: Michal Mitro má bakalársky titul z psychológie a sociológie a tieto oblasti ho fascinujú. Využíva poznatky a techniky z týchto disciplín vo svojom umení a zaoberá sa témami, ktoré súvisia s ľudským správaním a spoločnosťou ako celkom.
• Príroda a prostredie: Michal Mitro sa zaujíma o prírodu a ochranu životného prostredia a tieto témy sa často objavujú aj v jeho umení. Zaoberá sa napríklad vzťahom človeka k prírode a problémami súvisiacimi s klimatickými zmenami.
• Zvuk a svetlo: V jeho tvorbe často pracuje so zvukom a svetlom, ktoré dokážu vytvárať zaujímavé atmosféry a náladu. Využíva rôzne technológie a materiály na to, aby dokázal svoje nápady preniesť do konkrétneho zmyslového zážitku.
• Iné umenie a kultúry: Michal Mitro je otvorený iným kultúram a umeniu. Takisto je zvedavý. Rád cestuje a stretáva sa s rôznymi ľuďmi a názormi, čo sa často prejavuje aj v jeho tvorbe. Snaží sa prepojiť rôzne prístupy a vytvárať nové súvislosti a perspektívy.
• Syn: Michalov syn výrazne ovplyvnil jeho premýšľanie. So synom Mateom vystavoval spoločné diela v Budapešti v Art Quarter Budapest na Michalovej rezidencie a nedávno aj v Pezinku v Schaubmarovom mlyne. Michala veľmi inšpiruje spontaneita, hravosť a naivný a nekritický prístup k tvorbe, ktorý je deťom vlastný. Snaží sa ju od Matea vstrebať a znovu sa jej priučiť. V tomto smere sa môžem odkázať na Pedagogiku utlačovaných Paula Freireho, ktorý proponuje edukatívny proces ako vzájomne obohacujúcu výmenu a nie ako vertikálny postup od učiteľa k subjektu žiaka. Toto sa postupne prekladá do časti Michalových diel, ktoré sú hravé a orientované na zmiešané publikum, vrátane mladších divákov, ako tomu bolo napríklad v prípade workshopu „Circuit bonding / Hacking hračkářských piánek“ (dvojdenný workshop pre deti a rodičov) vo Vašulka Kitchen Brno (VKB), v pripravovanom podujatí na tému komárov v oblasti Dunaja spolu s Lýdiou Pribišovou z Kunsthalle Bratislava alebo plánovanom workshope na kolaboratívne 3D modelovanie v Galerii města Blanska.

„Moja prax osciluje na pomedzí médií a disciplín. V nadväznosti na moje vzdelanie v psychológii a sociológii na Masarykovej univerzite sa zaoberám nuansami každodennosti i hyperobjektmi planetárnej škály. Vo svojej práci prekladám sociologickú imagináciu (v ponímaní Ch. W. Millsa) do skulpturálnych prostredí s elementami zvuku, svetla a technológií. Inklinujem k ohmatávaniu vzťahov medzi ľudským a viac-než-ľudským a trecích plôch medzi umelým a prírodným. Jazykom vizuálneho umenia predstavujem znepokojivé i inšpirujúce príbehy ako predobrazy možných podôb udržateľných budúcností.“, povedal o svojej tvorbe Michal.

Michal Mitro je umelec a výskumník pôsobiaci v rôznych odboroch a médiách. Post-mediálna tendencia, skulpturalita a vizualita definujú jeho tvorbu a jej výstupy. Jeho umelecká prax je založená na spoločenských vedách – psychológii a sociológii. V druhom prípade sa snaží diskutovať a často spochybňovať status quo „prirodzeného“, „normálneho“ a „(tradične) správneho“. Vo svojej tvorbe sa zameriava sa na nuansy každodenného života, ako aj hyperobjekty planetárnej škály. Vo svojej umeleckej praxi transformuje sociologickú imagináciu do skulpturálnych prostredí s prvkami zvuku, svetla či elektriny. Jeho tvorba skúma vzťahy medzi ľudským a viac než ľudským svetom a trenie medzi prírodným a umelým. 

Jeho pracovnú metódu možno popísať ako umelecký výskum, ktorého výsledkom je často hybridný útvar na pomedzí vedy a umenia. Michal svojim dielom skúma a reflektuje témy súčasných a budúcich stavov našej planéty, politicko-ekonomické a spoločenské konštelácie a rôzne typy vzťahov medzi ľudskými a mimo-ľudskými aktérmi. Umenie je pre neho mimoverbálny spôsob zdieľania informácií a za týmto účelom vytvára a používa imerzívne a naratívne postupy a prostredie.

Michalova autorská aj kurátorská práca často formuluje globálne témy, testuje techno-optimistické riešenia, ale pritom akcentuje aj lokálne kontexty a dosahy. V inštalácii „VOLTA: Conditions Are Now Planetary“ tematizuje dopady nadužívania liečiva diklofenak na kultúrnu a náboženskú tradíciu menšiny zoroastriánov v súčasnej Indii. Intervencia „Soft Mining“ zase problematizuje ekologické dosahy ťaženia kryptomien cez analógiu k ostravskej ťažiarskej histórii.

Ďalším projektami sú „Edge of Chaos“ a „Monument of Posthumanism“.

Edge of Chaos: Predpokladá sa, že dynamické systémy so spätnou väzbou sa môžu pretvárať, prispôsobovať a znovu-vznikať v momente “Krajného chaosu”. Tento termín označuje prechodný stav medzi poriadkom a nepokojom, priestor ohraničenej nestability a konštantnej dynamiky opozičných energií. Toto dielo si kladie za cieľ vytvoriť rámec, v ktorom fenomén Krajného chaosu môže povstať a do ktorého môže divák vstúpiť, pridať, či z neho odobrať. Zážitok Krajného chaosu je taktiež snahou o stelesnenie komplexnosti prítomného – rizomatického momentu. Rizóm je botanický termínom, popisujúci koreňový systém rôznych húb a rastlín. Jeho špecifikami sú horizontálny rast, komplexnosť, multifokálna povaha a vzájomná prepojenosť. Dielo Edge of Chaos využíva multikanálovú spätnú väzbu (feedback) ako metaforu pohybu informácii v rizomatickom systéme. Signál v tomto systéme je neznámeho pôvodu a taktiež nie je jasné kam smeruje. Lineárna kauzalita stráca svoj popisný a prediktívny potenciál. Každý element systému je prepojený do miery, kedy sa celý informačný súbor stáva organickou infraštruktúrou, ktorú už nemožno rozpliesť a redukovať na jednotlivé elementy. Divák môže do tohto systému voľne vstúpiť a interagovať s ním, avšak bez toho, aby mohol presne vedieť jasný dopad svojich činov na systém samotný. Ten bol síce započatý človekom a zahŕňa pôvodné vstupné informácie, no kontinuálne ich pretvára, prijíma ďalšie, graduálne sa osamostatňuje. V konečnom dôsledku operuje ako hyperobjekt mimo priamy dosah človeka.

Monument of Posthumanism: Štúdiá softwarového kódu tvrdia, že počítačový kód nie je hodnotovo neutrálny. Rád sa vyníma v rôznych kritických, exploratívnych či expresívnych kontextoch, odhaľuje svoju zlomyseľnú osobnosť či sám seba oslavuje. 3D socha Michala Mitra „monument post-humanizmu“ je práve takouto oslavou technológie samotnej, tu zhmotnenej v podobe 3D tlačiarne, ktorá oslavuje samú seba tým, že sa sama množí, reprodukuje. Je táto oslavná skulptúra materializáciou singularity, dosiahla technológia už stupeň svojho vlastného vedomia? Kategória post- humanizmu v umeleckom laboratóriu Michala Mitra neruší len dualizmus medzi ženským a mužským, medzi človekom a strojom (otázka, či sa staneme post-humánnymi je už dávno vyriešená), ale človeka z procesu (oslavnej) tvorby úplne vynecháva (?). Prostredníctvom 3D tlačiarne konštruuje novú entitu a novú identitu, ktorá už netrpí otázkami rozpoltenosti vlastnej subjektivity medzi reálnym a virtuálnym.

Aktuálne prezentuje Michal svoje dielo na kolektívnej výstave. Ide o výstavu víťazov Ceny Oskára Čepana* 2022 s názvom Call Me if You Need Me. Spomedzi 57 vizuálnych umelcov, ktorí sa do súťaže zapojili, vybrala medzinárodná porota diela piatich umelcov, ktorými sú Lenka Adamcová, Peter Kašpar, Monika Pascoe Mikyšková, Michal Mitro a Ján Skaličan. Ich diela si môžete pozrieť v Kunsthalle Bratislava do 15. mája 2023. Členmi medzinárodnej poroty boli Aaron Cezar (zakladateľ a riaditeľ londýnskej Delfina Foundation), Amira Gad (riaditeľka Light Art Space Berlin), Edith Jeřábková (vedúca kurátorka PLATO Ostrava) a Lilia Kudelia (hosťovská kurátorka Residency Unlimited v New Yorku).

Vo svojej audiovizuálnej inštalácii pôsobí Michal Mitro na návštevníka prostredníctvom zvukových a svetelných zložiek. „SAD Light Therapy“, ako sa dozvieme z kurátorského textu, reaguje na sezónnu afektívnu poruchu (seasonal affective disorder). Tento stav nastáva vtedy, keď človek počas zimných mesiacov nemá dostatok denného svetla, čo má vplyv na jeho náladu. Návštevník sa spolu so slúchadlami môže pohodlne usadiť pred lampu, ktorá vyžaruje intenzívne biele svetlo. Mitrov terapeutický priestor sa nachádza v strede výstavy, kde si môže návštevník oddýchnuť, keď sa presýti vizuálnymi vplyvmi alebo ak túži po mieste, kam by mohol ujsť pred vonkajším svetom. (text: Noémi Czinege, preklad: Lenka Nagyová)

„Michal Mitro vo svojej práci pretvára viacvrstvové ekologické, sociálno-politické a ekonomické procesy do pozoruhodných metafor. Jeho ostatné projekty vizualizujú súvislosti medzi farmaceutickým priemyslom a etnicko-náboženskými konvenciami, rozmachom kryptomien a históriou ťažby uhlia; a snažia sa priamo zaangažovať do rôznych skúseností – sezónnych afektívnych porúch, digitálneho záhradkárstva či spoločenského aktivizmu. Pri vytváraní svojich hyperobjektov a participatívnych prostredí Mitro využíva signály, fotóny a zvukové vibrácie, umelú inteligenciu, silikónové a uhlíkové čipy. To všetko tvorí materiály jeho umeleckej výbavy siahajúcej od 3D tlače a zvukového inžinierstva až po špekulatívnu archeológiu a dokufikciu. Technológie, fauna a flóra zohrávajú v jeho tvorbe významnú úlohu a komplikujú pôsobenie človeka.“ – Lilia Kudelia, kurátorský text pre Cenu Oskára Čepana.

Popri umeleckých aktivitách je tiež členom medzinárodného výskumného telesa STELLA (Somatic Tech Live Lab), ktorý mapuje konvergenciu technológií a pohybového umenia v krajinách V4, predsedom interdisciplinárneho kultúrneho spolku ssesi.space, záhradkárom, otcom, certifikovaným elektrikárom a domácim majstrom.

*Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená slovenským vizuálnym umelcom a umelkyniam do 40 rokov, alebo umelcom a umelkyniam iných národností, ktorí sa na Slovensku nachádzajú aktuálne, prechodne, či natrvalo, bez mediálneho vymedzenia. Od roku 2001 je projekt realizovaný Nadáciou – Centrum súčasného umenia s podporou Trust for Mutual Understanding, a od roku 2016 tiež v spolupráci s Residency Unlimited. Cena Oskára Čepana je súčasťou širšieho medzinárodného networku YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovanými v krajinách strednej a východnej Európy. Oskár Čepan (1925 – 1992) bol vyhraneným kritikom a teoretikom výtvarného umenia so širokým záberom a prenikavým rozhľadom, zasväteným editorom a antologistom, erudovaným a vnímavým autorom textov o súdobom slovenskom výtvarnom umení, filozofom, teoretikom, historikom a kritikom. V slovenskom dejepise výtvarného umenia dvadsiateho storočia mal nezastupiteľné postavenie.

1 2 ... 6 ►