Novinky
Umelec pohybu, obrazu a zvuku
Dátum: 24.03.2025
Autor: Martin Brix
Miro, známy ako Bao Miro vo svete vizuálneho umenia a Spunkey BKP v tanečnej komunite, patrí medzi najvýraznejšie postavy súčasnej slovenskej kreatívnej scény. Jeho multidisciplinárna tvorba prepája tanec, film, maľbu a hudbu, čím vytvára jedinečný umelecký jazyk, ktorý prekračuje hranice jednotlivých disciplín. Už od detstva bol obklopený pohybom, obrazom a rytmom, no jeho umelecká cesta sa vyvíjala postupne – ovplyvňovaná rôznymi skúsenosťami, hľadaním a tvorivými experimentmi.
„Ja som si myslel, že môj prvý vzťah bol s tancom, ale vlastne na poslednej výstave moja mamina povedala nahlas: ‚No veď toto bola aj tak tvoja prvá láska.’“ Miro tak spomína na to, ako od malička kreslil a ako ho kreslenie bavilo. Popri tom ho rodičia podporovali v širokej škále aktivít – od karate, cez tanec, až po výtvarnú výchovu. Tento intenzívny kontakt s rozličnými formami vyjadrenia formoval jeho schopnosť prepájať rôzne umelecké disciplíny.
Jeho cesta k kreatívnemu sebavyjadreniu nezačala tancom. „Myslel som si, že prvý vzťah bol s tancom, ale vlastne som kreslil už odmalička, ešte skôr pred tancom.“ Ako dieťa tancoval detské tanečné choreografie, ale skutočným vedomým tancom sa začal zaoberať až okolo trinásteho roku. Prvotne ho ovplyvnila hip-hopová kultúra, ktorá bola na jeho sídlisku prítomná, ale veľmi rýchlo sa zamiloval do lockingu a funkovej hudby. „Veľmi rýchlo a intenzívne som prepadol funku, ktorý už v tej dobe nebol mainstreamom, ale niečo ma k nemu ťahalo.“ Jeho tancovanie sa často prelínalo s grafickým spracovaním – začal fotiť, neskôr natáčať a pracovať s vizuálnou estetickou kompozíciou. Miro navštevoval gymnázium, kde si musel dohodnúť individuálny študijný plán, pretože jeho život bol zaplnený cestovaním, vystúpeniami a tanečnými workshopmi. Po strednej škole sa rozhodol tanec neštudovať, pretože „na Slovensku ani nikde v okolí neexistuje škola, ktorá by ťa reálne posunula v street dance.“ Namiesto toho sa rozhodol pre marketingovú komunikáciu, ktorá mu poskytla priestor na prepojenie jeho umeleckých skúseností s biznisovými stratégiami. „Bolo tam niečo o grafike, niečo o filme, niečo o hudbe a všetko to spájal biznis, tak mi to prišlo ako dobré rozhodnutie.“
Aj keď bol jeho život plný dynamiky a pohybu, postupom času začal hľadať pokojnejší umelecký prejav. „Potreboval som ten rýchly rozlietaný život trošku upokojiť, tak som sa vrátil do ateliéru a začal maľovať, kde som našiel balans.“ Jeho maľba vychádza z jeho životných skúseností a reflektuje témy, ktoré ho v danej dobe ovplyvňujú. Už v mladosti sa ukazovalo, že jeho cesta nebude len jedna. Kresba, tanec, choreografia, fotografia a neskôr aj film a maľba – všetky tieto cesty sa prirodzene prelínali. „Nikdy som sa nechcel vyhraňovať v jednej oblasti, vždy ma zaujímalo prepájanie.“ Tento prístup mu dnes umožňuje slobodne sa pohybovať medzi týmito disciplínami a vytvárať originálne umelecké diela. Miro je dôkazom toho, že umenie nemusí mať pevné hranice a jeho cesta k súčasnému multidisciplinárnemu prejavu bola prirodzená. Jeho tvorba je autentická, dynamická a reflektujúca širokú škálu jeho výnimočných skúsenosti.
Tanec ako jazyk: Príbeh pohybu, identity a komunity
Miro v tanečnom svete známy aj ako Spunkey BKP, je tanečník, performer, choreograf a lektor, ktorého život je od malička úzko prepojený s tancom. Jeho tanečná kariéra prešla od prvých detských pohybov v materskej škole cez hip-hopové a funkové tanečné štýly až po reprezentáciu Slovenska na svetových pódiách.
Miro mal k tancu blízko od útleho detstva, keďže jeho matka viedla tanečnú školu. „Mamina má tanečnú školu, čiže som v podstate na začiatku nemal na výber. Už odkedy som bol v kočíku, tak stále som bol na tej tanečnej,“ spomína. Prvé tanečné kroky urobil už ako trojročný, keď sa začal aktívne zapájať do detských choreografií. Počas detstva bral tanec ako bežnú súčasť svojho programu, podobne ako iné deti chodia na rôzne krúžky. „Tých prvých desať rokov bolo takých, že som si úplne neuvedomoval, prečo som na tanečnej a či ma to baví alebo nie.“ Ako mnohí mladí tanečníci, aj on mal obdobie, keď sa od tanca chcel vzdialiť, no nakoniec ho osud priviedol späť. „Pamätám si, že som mal obdobie, keď som nechcel tancovať. Naši mi povedali, že v pohode, ale ak odídem, musím si nájsť niečo iné. Nakoniec som pri tanci zostal.“
Keď mal približne trinásť rokov, tanec prestal byť len povinnosťou a stal sa vášňou. „Približne v trinástich sa to vo mne zlomilo a začal som to mať naozaj rád. Začal som tancovať viac hip-hop, začal som sa prepájať s hudbou a stalo sa to mojou vlastnou vecou.“To bol moment, keď si uvedomil, že tanec môže byť nielen spôsobom pohybu, ale aj vyjadrovacím prostriedkom. Mira k tancu priťahovala predovšetkým funková hudba, ktorá je základom jeho hlavného tanečného štýlu – lockingu. „Môj tanečný štýl je locking a ten je založený na funkovej hudbe. Keď som začal počúvať funk, uvedomil som si, že to je hudba, ktorú môžem počúvať celý deň a potom na ňu stále tancovať. To vytvorilo aj môj vzťah k tancu.“ Locking* sa stal jeho doménou a priniesol mu uznanie na domácej aj medzinárodnej scéne. Tento tanečný štýl, ktorý je charakteristický rýchlymi pohybmi, zastaveniami („locks“), hravou mimikou a interakciou s publikom, mu umožnil vyjadrovať emócie a pohybom rozprávať príbehy.
*Locking je dynamický tanečný štýl, ktorý vznikol v 70. rokoch v Los Angeles a je súčasťou street dance kultúry. Charakterizuje ho kombinácia rýchlych, energických pohybov s náhlymi zastaveniami (locks), pri ktorých tanečník „zamrzne“ v dramatickej póze pred pokračovaním v pohybe. Locking je silne prepojený s funkovou hudbou, čo ovplyvňuje jeho rytmiku a groove. Pre tento štýl je typická hravosť, interakcia s publikom, výrazná mimika a performatívnosť, pričom tanečníci často využívajú gestikuláciu, teatrálnu komunikáciu a expresívne pohyby rúk. Zakladateľom lockingu je Don „Campbellock“ Campbell, ktorý štýl vytvoril náhodne pri tanečných experimentoch, keď nedokázal plynulo vykonať určité pohyby, a namiesto toho ich spontánne zastavoval. Tento štýl sa neskôr stal jedným z kľúčových pilierov hip-hopovej a street dance scény a dodnes sa využíva na tanečných súťažiach a battloch po celom svete.
Jedným z prelomových momentov v jeho kariére bolo zapojenie sa do fakulty Johnnyho Perfecta a Lady Mel, kde získal možnosť rozvíjať sa pod vedením uznávaných tanečníkov. Táto skúsenosť mu otvorila dvere k profesionálnej scéne a umožnila mu pracovať s talentovanými tanečníkmi, ktorí ho posunuli na vyššiu úroveň. „Johnny a Mel boli pre mňa veľkou inšpiráciou a pomohli mi pochopiť tanec nielen technicky, ale aj ako spôsob vyjadrenia a komunikácie.“ Ďalším významným obdobím v jeho kariére bolo pôsobenie v tanečnej skupine The Pastels, kde mal možnosť tancovať, cestovať a fungovať v odlišnom tanečnom prostredí. Táto etapa mu priniesla nové perspektívy a pomohla mu rozšíriť obzory v rámci street dance kultúry. „Vďaka The Pastels som mohol stretávať tanečníkov z rôznych komunít a vnímať tanec z úplne inej perspektívy. Bolo to obdobie veľkého rastu.“
S narastajúcim nadšením pre tanec sa jeho tréningy stali intenzívnejšími a jeho kariéra nabrala rýchly spád. „Začal sa okolo toho točiť celý môj život. No a je to tak vlastne dodnes.“ Ako tanečník neustále pracoval na svojich schopnostiach a postupne si budoval meno na slovenskej aj medzinárodnej scéne. Najväčší úspech prišiel v roku 2017, keď sa prebojoval do TOP 8 na svetovej súťaži Juste Debout v Paríži, čo je jedno z najprestížnejších podujatí v oblasti street dance. Okrem toho absolvoval množstvo workshopov, battle-ov a tanečných vystúpení po celej Európe, kde sa zdokonaľoval po boku najlepších svetových tanečníkov. Bol tiež členom Bachtale Kale Phrala (BKP), unikátnej rómsko-arménskej tanečnej skupiny, ktorá spájala street dance s rómami a ich hudobným dedičstvom. „BKP pre mňa znamenalo veľa. Bolo to miesto, kde som mohol spojiť moju tanečnú vášeň s kultúrou, ktorá je mi blízka.“
Miro nevníma tanec len ako profesiu, ale aj ako neoddeliteľnú súčasť svojho každodenného života. „Keď som mal 13 alebo 14 rokov, bol som tak zbláznený do tanca, že ma ľudia videli tancovať na autobusovej stanici, v obchodoch, proste všade. Dnes je to už iné, tanec mám viac vymedzený na konkrétne momenty, ale stále ma dokáže úplne pohltiť.“ Zaujímavý je aj jeho pohľad na rytmus a hudobné vnímanie. „Rytmus nie je len niečo, čo človek má alebo nemá. Ide o to, ako bol od detstva vystavený hudbe a pohybu. Kultúry, kde je hudba prirodzenou súčasťou domácnosti, ako afroamerická alebo rómska, majú väčšiu predispozíciu vnímať rytmus prirodzene.“ Ako súčasť hip-hopovej komunity si Miro veľmi váži jej otvorenosť a schopnosť spájať ľudí z rôznych kultúr. „Hip-hop a street dance vznikli ako reakcia na rasovú nerovnosť a sociálne problémy. Tým, že sa mu venujem, cítim zodpovednosť prenášať túto hodnotu aj ďalej. Je to o spájaní, nie o rozdeľovaní.“
*„This is a picture of me in 1994 in hands of my uncle Zoltan, grandpa Zoltan, father Milo and another uncle Ivan. Then there are pics of BKP as this is not a different story, it is just the next steps in our legacy. More than it hurts to be treated the way we are, it is a honor to represent our culture, roots and love for life. Thank you for everybody that inspire us to go deeper. Aves Bachtale.“
Zásadným momentom v jeho kariére bola spolupráca na tanečnom filme As Above So Below* (v réžii Igora Smitku), ktorý je metaforickým portrétom rómskej tanečnej identity. Tento projekt mu poskytol priestor na preskúmanie tanca ako vizuálneho jazyka s hlbokou symbolikou. Okrem toho sa podieľal na choreografiách pre umelecké a komerčné podujatia, vrátane odovzdávania cien Nadácie Tatra banky, kde spolupracoval s choreografkou a tanečníčkou Katarínou „Chilli“ Čillíkovou. V otváracej performance, ktorú režíroval Matej Drlička bol Spunkey jedným z tanečníkov.
*As Above So Below je jedinečný tanečný film, ktorý spája súčasný street dance s rómskym dedičstvom a prináša vizuálnu oslavu kreatívneho vyjadrenia. Film sleduje členov tanečnej skupiny Bachtale Kale Phrala (BKP), ktorá pôsobí na Slovensku a v Česku a znova definuje štýly ako locking a popping tým, že do nich vnáša estetické prvky rómskej kultúry. Réžiu filmu mali na starosti slovenský filmár a kameraman Igor Smitka, známy svojou prácou na filme The Rite (2019), a umelec Bao Miro, ktorí spolu vytvorili dynamické tanečné dielo. Opisujú ho ako „metaforický portrét Bachtale Kale Phrala na ich ceste k pochopeniu vlastného ja cez skúsenosti s vonkajším svetom.“ Film je rozdelený do štyroch kapitol, pričom každá z nich nesie hlbokú symboliku a skúma prepojenie medzi fyzickým a duchovným svetom. Prvá kapitola sa odohráva v stanici metra na predmestí Prahy a reflektuje otázku prijatia kultúry prostredia, v ktorom sa človek nachádza. Ukazuje, ako sa jednotlivci formujú pod vplyvom vonkajšieho sveta. Druhá kapitola nás prostredníctvom postavy psa – posla privádza do umeleckého ateliéru, ktorý symbolizuje transformáciu temnoty na svetlo a neustály proces zdokonaľovania remesla. Tretia kapitola, nazvaná Špirála, je inšpirovaná citátom Hermanna Hesseho: „Nechodíme do kruhu, stúpame nahor. Cesta je špirála, už sme vystúpili mnoho schodov.“ Táto časť reprezentuje osobnostný rast a pochopenie vlastnej identity cez opakujúce sa skúsenosti. Záverečná kapitola sa odohráva v galérii súčasného umenia a symbolizuje sebavedomé prijatie vlastného hlasu a identity. Na prvý pohľad je As Above So Below vizuálne podmanivou cestou umeleckého sebapoznávania, ktorá spája tanečné štýly ako locking a popping s odkazmi na štyri dekády hudby. Film však zároveň vzdáva hold afroamerickej hudobnej kultúre a jej prepojeniu s bojom za slobodu. Od jazzovej, soulovej, funkovej a hip-hopovej hudby až po tanečné pohyby queer černošskej mládeže v New Yorku a Chicagu – tieto prvky formovali odkaz uvoľnenia a sebavyjadrenia, ktorý dnes zdieľajú aj mnohí Rómovia. Diskriminácia a sociálna nerovnosť, ktorú Nina Simone pretavila do svojich melódií, Run DMC vyjadrili vo svojich textoch a afroamerická mládež manifestovala na tanečných parketoch, sú dnes realitou mnohých Rómov. Hoci ide o najväčšiu etnickú menšinu v Európe, 4 z 5 Rómov žijú v chudobe a len 2 % z nich pokračujú v štúdiu na vysokých školách. Tento tanečný film ponúka alternatívny pohľad na rómsku komunitu. Prostredníctvom svojho štýlovo-miešajúceho prístupu BKP presúva pozornosť z negatívnych štatistík na bohatú kultúru, jazyk a komunitu, ktorá formuje tanečnú a umeleckú scénu v celej Európe. As Above So Below tak nie je len tanečným filmom – je odkazom o sile identity, kreativity a práve na rešpekt v umeleckom svete.
Pre Mira nie je tanec iba fyzickým pohybom, ale formou sociálneho a politického vyjadrenia. „Myslím si, že v rámci street dance-ových choreografií je to práve myšlienka, ktorá ide smerom von.“ V jeho prípade tanec reflektuje históriu a boj marginalizovaných komunít, podobne ako je to v hip-hope. „Tento štýl tanca vznikol v afroamerickej komunite ako spôsob, ako sa vymaniť z marginalizácie a ukázať svoju energiu a talent. Myslím si, že aj v súčasnosti má tanec silu komunikovať témy, ktoré sú dôležité.“ Miro teda nie je len tanečníkom, ale aj ambasádorom tanca ako umenia, ktoré môže posúvať hranice a otvárať spoločenské diskusie. Ako lektor sa venuje výučbe mladých tanečníkov a jeho cieľom je odovzdať im nielen technické schopnosti, ale aj pochopenie kultúry a histórie street dance. „Tanec nie je len o pohyboch, je to jazyk, cez ktorý môžeme vyjadriť, kým sme a čo cítime.“
Spunkey BKP je dôkazom toho, že tanec môže byť viac než len fyzickou aktivitou – môže byť spôsobom života, vyjadrenia a spojenia s komunitou. Jeho cesta od detskej tanečnej školy cez hip-hopovú a funkovú scénu až po medzinárodné uznanie ukazuje, že s vášňou a odhodlaním možno prekonať akékoľvek hranice. A hoci dnes stojí na vrchole svojej tanečnej kariéry, jeho cieľom je naďalej sa rozvíjať a inšpirovať ďalších mladých tanečníkov.
Od pohybu k obrazu: Keď tanec rozpráva filmový príbeh
Miro sa k filmovej réžii dostal postupne, cez tanec, fotografiu a vizuálne umenie. Napriek tomu, že štúdium réžie nikdy neabsolvoval, jeho cesta k tomuto umeniu bola prirodzená a podmienená jeho multidisciplinárnym prístupom k tvorbe. „Už na konci strednej školy som veľmi inklinoval k filmu, ale stále som cítil, že sa nechcem ohraničovať len jednou umeleckou oblasťou,“ spomína Miro. Namiesto toho si zvolil štúdium marketingovej komunikácie, ktoré mu poskytlo prehľad o prepojení umenia a biznisu.
Mirova cesta k réžii začala skrz jeho snahu zachytávať tanec a pohyb vizuálnou formou. „Najskôr som fotil a postupne som začal točiť videá, pretože som chcel tanec zachytiť inak, lepšie.“ Jeho významným mentorom bol Igor Smitka, s ktorým sa stretol v mladosti. „Keď som začal pracovať s Igorom, tak som pochopil, že to, čo robím, sa dá robiť aj oveľa lepšie a precíznejšie.“ Ich prvá spoločná spolupráca na projekte INDFRAME* (2018) pre Slovenskú národnú galériu znamenala prelom v jeho vízii o tanci vo filme. „Bol to moment, keď som pochopil, že tanec nemusí byť len pohyb na hudbu, ale aj prostriedok na rozprávanie príbehov.“ Mirova režijná tvorba reflektuje jeho tanečné korene a cit pre rytmus. „Tanec mi dal schopnosť vidieť pohyb a dynamiku v priestore inak, než keby som bol len klasický filmár.“ Jeho projekty kombinujú prvky experimentálneho filmu, pohybovej estetiky a hudobného cítenia.
*INDFRAME je tanečný projekt skupiny Bachtale Kale Phrala (BKP), ktorý vznikol v spolupráci so Slovenskou národnou galériou (SNG). Tento umelecký počin bol natočený v priestoroch SNG a jeho oficiálna premiéra sa uskutočnila v bratislavskej Berlinke. Názov INDFRAME odráža koncept projektu, ktorý sa zameriava na rôzne “vrstvy” – od priestoru plného rámov, cez choreografiu, až po samotný fakt, že dielo je zachytené vo video formáte, teda vo “frame-och”. Pôvodný názov “In The Frame” bol upravený členom skupiny Wahe, čím vznikol štýlový názov INDFRAME, ktorý síce nemá konkrétny význam, ale zároveň vystihuje všetko, z čoho projekt vychádzal. Projekt vznikol na základe vystúpenia BKP na medzinárodnom festivale súčasného tanca KoresponDance v Českej republike, kde skupina predstavila 18-minútovú show. Toto vystúpenie ich natoľko nadchlo, že sa rozhodli ho zachytiť vo forme videa. Spunkey, člen BKP, oslovil kameramana Igora Smitku a zabezpečil priestory na natáčanie. Pôvodne malo ísť o “pamiatku”, no nakoniec z toho vznikol celý projekt INDFRAME. Hudobná stránka projektu je pre BKP veľmi dôležitá. Niektorí členovia v mladosti spievali alebo hrali na rôzne nástroje a v súčasnosti majú veľkú záľubu v DJingu. Pri výbere hudby pre INDFRAME vychádzali z rytmov, ktoré ich bavia a zároveň evokujú hĺbku a zasnenie u diváka. Použili zvuky od Jimmyho Edgara a Bobbyho McFerrina, ako aj skladbu od funkovej kapely Lettuce. Hlavnou inšpiráciou pre nich bol pojem „urban folklór“. INDFRAME je dôkazom toho, že tanec môže byť rovnocennou súčasťou umeleckého sveta a môže byť prezentovaný v priestoroch, akými sú národné galérie. Tento projekt posúva hranice vnímania tanca a ukazuje, že aj tanečníci môžu byť všestrannými umelcami, ktorí povyšujú tanec na úroveň ostatných foriem umenia.
Jedným z najväčších projektov, na ktorých sa podieľal ako režisér, je už spomínaný tanečný film As Above So Below (2022), ktorý vznikol v spolupráci s Igorom Smitkom. Film je vizuálnou poéziou, kde tanec slúži ako metafora pre vnútorné a vonkajšie prežívanie tanečnej identity. „Tento film bol pre mňa prelomový, pretože som si uvedomil, že pohybové umenie dokáže komunikovať emócie a myšlienky aj bez slov.“ Okrem autorských projektov pracoval na viacerých komerčných zadaniach, kde sa podieľal na tvorbe videoklipov, reklám a vizuálnych konceptov. Spolupracoval napríklad s Telekomom na kampani SWIPE pre mladých, kde režíroval klip s raperom Glebom. Miro sa venuje primárne tvorbe hudobných videí a tanečných filmov, ktoré spájajú pohyb s vizuálnym umením. V jeho filmografii nájdeme aj klipy ako Rebis: Príde to samé ft. Taomi, Laris Diam: Tehly ft. Marko Damian alebo kratšie umelecké videá.
Miro v filmovom umení vidí podobnú možnosť komunikácie ako v tanci. „Film mi dáva možnosť osloviť širšie publikum, pretože väčšina ľudí nie je priamo zainteresovaná v tanečnej scéne, ale cez vizuálne dielo sa s tým dokážu stotožniť.“ Miro tak postupne prechádza z tanečného pódia za kameru, kde jeho pohľad na pohyb a dynamiku priestoru nachádza nové spôsoby vyjadrenia. Jeho tvorba spája tanec, vizuálne umenie a filmovú estetiku, čo ho radí medzi originálnych tvorcov na slovenskej umeleckej scéne.
Farby ako emócie: Hľadanie rovnováhy na plátne
Miro, známy vo vizuálnom umení ako Bao Miro, sa k maľbe dostal po rokoch aktívneho pohybu v tanci a réžii. Maľbu však nevníma len ako umelecké vyjadrenie, ale aj ako priestor na upokojenie a introspekciu. „Tanec je rýchly, interaktívny, plný energie, ale maľba je presný opak – ticho, samota a vnútorný dialóg. Pomáha mi nájsť balans.“ Maľbu vždy považoval za dôležitú súčasť svojho prejavu, ale intenzívne sa jej začal venovať až v posledných rokoch.
Mirov maliarsky rukopis je spojený s expresivitou a kombinovaním rôznych techník. „Používam akryl, akvarel, olej aj fixky – kombinujem ich, lebo ma baví kontrast jemnosti a surovosti.“ Jeho maľby sú charakteristické hrubými ťahmi, dynamickou kompozíciou a vizuálnou energiou, ktorá odráža jeho tanečnú minulosť. Pri maľbách je pre neho dôležitá textúra a vrstvenie farieb. „Mám rád, keď je dielo trochu ‚špinavé‘, nie sterilné – v tom je pre mňa autenticita.“
V jeho tvorbe sa objavujú zvieracie motívy, najčastejšie panteri, abstraktné figúry a symbolické prvky. „Keď sa pozerám na svoje diela spätne, viem presne, čo som v tom čase prežíval. Maľba je pre mňa denník.“ Veľa jeho diel reflektuje vnútorné prežitky, no súbežne aj estetiku hip-hopovej kultúry a street artu. „Vyrastal som medzi graffiti umelcami, takže niektoré prvky si nevedome nesiem aj do plátien.“ Miro nezačína maľby s dopredu premysleným konceptom. „Nikdy nemám konkrétnu predstavu, viem len, že chcem zachytiť nejakú emóciu. Všetko sa vyvinie počas procesu.“ Tento intuitívny prístup mu umožňuje experimentovať a objavovať nové techniky. Keď sa tvorba zrýchľuje, vrství a textúruje, maľby získavajú svoj špecifický charakter.
Jednou z jeho prvých výstav je spoločná výstava Uptempo Flaneuring* s architektom a umelcom Jurajom Hubinským, ktorá bola pre neho prelomová. „Prvýkrát som sa stretol s reakciou publika na moje obrazy naživo a bolo to silné.“ Miro sa cez maľbu vyjadruje inak ako v tanci či vo filme. Je to pre neho priestor na introspekciu, rozjímanie a výpoveď, ktorá nie je viazaná na žiadnu externú interakciu. „Je to moje najautentickejšie umenie, lebo tam neexistuje žiadna hranica medzi mnou a plátnom.“
*Výstava s názvom Uptempo Flaneuring, ktorá berie diváka prežiť atmosféru ulice je podrobnou sondou do jedinečného spôsobu interpretácie mestského prostredia a pohybu, v ňom aj mimo neho. Obaja autori predstavujú jednu polohu svojej tvorby, prichádzajú s individuálnymi perspektívami, v ktorých oscilujú medzi realitou a abstrakciou, fragmentom a celkom, spontánnosťou a precíznosťou. Napriek odlišnostiam v prístupe, prezentované diela oboch výtvarníkov spolu harmonizujú, zachytávajú pozoruhodné detaily, výraznú farebnosť a rozklad tvarov. Kurátorka výstavy je Tereza Tomešová.
Za mixpultom: Keď hudba formuje pohyb a emócie
Miro sa na svojej umeleckej dráhe nevenuje len tancu, réžii a maľbe, ale aktívne pôsobí aj na hudobnej scéne ako DJ. Hudba pre neho vždy zohrávala dôležitú úlohu – bola nielen základom jeho tanečnej identity, ale postupne sa stala aj prostriedkom na vyjadrenie ďalšieho umeleckého rozmeru. Ako DJ sa venuje rôznym žánrom, pričom jeho sety reflektujú široké spektrum hudobných vplyvov, od hip-hopu a funku až po UK garage, house či afrobeats. Jedným z najvýznamnejších hudobných projektov, v ktorom Miro pôsobí, je RudeBoys Radio – energické DJ zoskupenie, kde spolu s kolegami Romskim a Otcom Mirecom vytvára hudobné sety, ktoré spájajú tanečnú energiu s eklektickým výberom skladieb. Ich sety sú charakteristické dynamikou a žánrovou rôznorodosťou, pričom ich cieľom je vytvárať hudobné zážitky, ktoré oslovujú široké publikum. RudeBoys Radio pravidelne vystupujú na významných festivaloch a podujatiach, pričom v roku 2024 odohrali DJ set na Grape Festivale. Okrem toho organizujú aj vlastné eventy, ako napríklad RudeBoys Radio Night, kde ich DJ sety dopĺňajú špeciálni hostia.
Miro vníma DJing ako ďalší spôsob kreatívneho vyjadrenia. „Hudba ma sprevádzala od začiatku, či už v tanci alebo pri tvorbe vizuálneho umenia. DJing mi dáva možnosť pracovať s hudbou priamo a ovplyvňovať atmosféru v reálnom čase,“ hovorí o svojom vzťahu k hudbe. Jeho hudobný vkus je silne ovplyvnený jeho tanečnými koreňmi – funk, soul, jazz a hip-hop sú neoddeliteľnou súčasťou jeho setov. „Vždy ma bavilo hľadať hudbu, ktorá má groove a emóciu. To je to, čo DJing spája s tancom – ide o rytmus, energiu a to, ako hudba dokáže pohnúť ľudí, nielen fyzicky, ale aj emocionálne,“ dodáva. Miro tak dokazuje, že jeho umelecký svet nie je obmedzený len na vizuálne umenie a tanec, ale že hudba je pre neho rovnako dôležitým médiom. Či už stojí na tanečnom pódiu, za filmovou kamerou alebo za DJským pultom, vždy ide o vyjadrenie vášne, identity a kreativity, ktorá nepozná hranice.
V neposlednom rade má Miro vzťah aj k móde. Mind Rite Label je slovenská lifestylová značka, ktorú si založil. Značka sa zameriava na výrobu odevov, ktoré sú eticky a lokálne vyrábané, pričom kladie dôraz na pokoj mysle a kultúrnu inšpiráciu. Produkty značky odrážajú Mirovu vášeň pre rôzne formy umenia a kultúry, čo sa prejavuje v ich dizajne a kvalite. Okrem odevov Mind Rite Label ponúka aj hudobný playlist, ktorý je dostupný prostredníctvom ich online platforiem, čím zdôrazňuje prepojenie medzi módou a hudbou v rámci značky.
Miro je umelec, ktorý nepozná hranice medzi jednotlivými umeleckými disciplínami. Jeho cesta od detských tanečných choreografií cez hip-hopovú a funkovú scénu až po medzinárodné úspechy ukazuje jeho neustálu túžbu po raste a inovácii. V oblasti tanca sa vypracoval na jedného z popredných predstaviteľov lockingu na Slovensku a jeho kariéra je dôkazom toho, že vášeň a disciplína môžu prekročiť akékoľvek prekážky. V réžii sa mu podarilo spojiť pohyb a vizuálne umenie do silných filmových projektov, ktoré prekračujú hranice tanečného filmu a ponúkajú divákom jedinečný zážitok. Maľba preňho predstavuje priestor na hlbšiu introspekciu a výtvarné sebavyjadrenie, kde môže voľne experimentovať so symbolmi a farbami. Jeho budúcnosť je otvorená novým projektom, experimentom a výzvam. Ako umelec sa nebojí kombinovať rôzne médiá a skúmať ich prepojenia, pričom jeho tvorba je vždy autentická a hlboko osobná. Nech už bude jeho ďalším krokom čokoľvek, jedno je isté – Miroslav Balogh ostáva výraznou postavou slovenskej umeleckej scény, ktorá neustále posúva hranice tanca, filmu a výtvarného umenia.
Miroslav Balogh, známy aj pod umeleckým menom Spunkey BKP, je slovenský umelec pôsobiaci v Bratislave. Jeho tvorba je multidisciplinárna a zahŕňa tanec, réžiu, maľbu a DJing. Ako tanečník a choreograf sa špecializuje na štýl locking, pričom je členom rómsko-arménskej tanečnej skupiny BKP. V oblasti vizuálneho umenia vystupuje pod menom Bao Miro a jeho maľby sú charakteristické expresívnymi technikami a vrstvením farieb. Ako DJ, spolu s kolegami, tvorí energické sety v rámci zoskupenia RudeBoys Radio, ktoré spájajú rôzne hudobné žánre.
|
zdieľať |
|
tweetnuť |
|
späť |
