Tvorba križujúca sa medzi politikou a poetikou, medzi aktuálnymi spoločenskými témami a hľadaním vizuálneho „krásna“

Dátum: 09.08.2021

Autor: Martin Brix

Najskôr chcel byť námorníkom, neskôr umelcom. A to druhé mu ostalo. Pochádza z Košíc a v súčasnosti tu aj žije, tvorí a pracuje. Priestorom jeho umeleckej tvorby je ateliér v komplexe na Strojárenskej ulici v Košiciach ale aj Fakulta umení Technickej univerzity, kde pôsobí ako odborný asistent. Východ Slovenska je aktuálnym miestom pôsobenia, no cesta z Košíc späť do Košíc bola rôznorodá. V roku 2007 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde ukončil aj doktorandské štúdium. Po ukončení štúdia na bratislavskej VŠVU sa presťahoval na päť rokov aj s prestávkami do Portugalska, kde spoznal tému migrácie utečencov do Európskej únie zblízka, a to priamo z Kapverdských ostrovoch. Jeho participatívne, sociálne a environmentálne práce reagujú často na konkrétne miesta kde aj chvíľu žil alebo sa zdržiaval, ako spínané Portugalsko, miesta na Kapverdoch, v Južnej Kórei, Španielsku, USA alebo na Slovensku.

Na svojom blogu sám seba prirovnáva k lietajúcej rybe. Pohybuje sa medzi dvomi rovinami umenia – umením ako krásou a umením ako nástrojom spoločenskej zmeny.

Oto Hudec je umelec a aktivista, niekedy označovaný aj umelcom solidarity. Je multimediálnym výtvarníkom, ktorý pomocou umenia znázorňuje dopad ekologických hrozieb a približuje ich galerijnému publiku. Oto prepája maľbu s videom, hudbou, objektom, fotografiou, tvorí participatívne diela s rómskymi deťmi, opisuje životy kapverdských migrantov a niekedy aj nechá zmiznúť celú fabriku situovanú uprostred panenskej prírody. Vo svojej umeleckej tvorbe a aktivitách sa venuje témam, ktoré súvisia s budúcnosťou v kontexte ekologickej krízy alebo iných kríz, ktoré sú dôsledkom ľudskej činnosti. Venuje sa otázkam udržateľnosti, ťažby a využívania neobnoviteľných zdrojov. Zaujímajú ho problémy, situácia a život komunít ako napríklad Rómovia, utečenci, pôvodné obyvateľstvo, či deti. Všíma si súvislosti medzi ľudskými a neľudskými spoločenstvami a prostredníctvom umenia uvažuje aj o individuálnej a kolektívnej zodpovednosti človeka za spoločnosť, prostredie a vôbec priestor za hranicami seba a našej komunity. Uvedomuje si, že môžeme síce žiť lokálne a individuálne, ale náš spôsob života má globálnejšie presahy a jeho dopady sú širšie.

Otova tvorba je ekologicky ladená, ale siaha za hranice funkčných a praktických environmentálnych zámerov s cieľom skúmať utopický účel súčasného umenia v predstavovaní alternatívnych scenárov. Hoci sa často vyrovnáva so špecificky lokálnymi situáciami, najmä v slovenskom kontexte, zároveň čerpá zo svojich bohatých medzinárodných skúseností, ktoré získal pri pobytoch v USA, Európe, Afrike a Ázii. Vytvára tak nadnárodné porovnanie, ktoré odhaľuje prepojenosť planetárnych systémov. Pracuje s videom, inštaláciou, zásahom do verejného priestoru a komunitnými umeleckými projektmi, ako aj s kresbou a maľbou, s cieľom skúmať vzájomne prepojené sociálne, politické a ekologické otázky, od globálnej migračnej krízy až po environmentálny dopad globalizácie. Vo svojich umeleckých projektoch často spolupracuje s neziskovými organizáciami, ako napríklad Amnesty International Slovakia, Greenpeace Slovensko, Človek v ohrození alebo ETP Slovensko. Spoločne s umelkyňou Danielou Krajčovou vedie Projekt Karavan – pravidelné video workshopy v spolupráci s deťmi a tínedžermi, ktoré dokumentujú život mladých ľudí v rómskych komunitách.

Projekt Karavan navštívil viac ako 20 rómskych komunít. Počas štyroch dní Oto s Danielou nahrávajú rozhovory s deťmi a potom ich animujú. Zámerom projektu je vytiahnuť témy zo života detí a dostať ich do prostredia galérií a festivalov. Pomocou animácie tlmočia ich príbehy, náhľad na kamarátstvo, školu i vzájomnú pomoc, ktorá je často ústrednou témou vzhľadom na náročné podmienky, v akých žijú. Aj keď rómske deti z týchto komunít zdieľajú určité problémy, ktorým čelia, zároveň snívajú o rovnakých veciach ako všetky deti. Sledujú tie isté rozprávky, poznajú tých istých hrdinov. Vďaka ďalšiemu projektu pod záštitou ETP Slovensko vznikla socha Superhrdinovia, na ktorej sa podieľalo približne 30 detí a ktorá je umiestnená na Luníku IX. Socha pripomína nadanie a šikovnosť rómskych detí, ktoré vo svojej marginalizovanej pozícii a limitovaných podmienkach pôsobia ako hrdinovia.

Výpoveď umeleckého diela je podľa Ota oveľa autentickejšia, ak je založená na priamej spolupráci a osobnom kontakte s ľuďmi, ktorých zachytáva.

Oto Hudec je zastupovaný Gandy gallery v Bratislave. V roku 2012 bol finalistom Ceny Oskára Čepana a je tiež jedným z iniciátorov výzvy Nestrácajme čas ku klimatickej kríze. Jeho dielo Nomadia Travelling Museum sa stalo súčasťou zbierky prestížneho Centre Pompidou v Paríži. Ota to samozrejme prekvapilo, no dnes ho už moc nevníma ako svoje. Dielo symbolizuje takzvané múzeum stanov. Stany reprezentujú kolekciu nomádskych kmeňov, sociálne hnutia ako Occupy či stany utečencov. Stany sú zhotovené v rôznych odtieňoch modrej a visia vo vzduchu. Ideou tohto projektu je vytvoriť priestor pre hnutia a kmene, ktoré boli buď neúspešné alebo postupne vytlačené. Symbolicky im prenechal miesto nad zemou, kde môžu slobodne existovať. Dielo obzvlášť zarezonovalo v období, keď bolo vystavené, a to v rokoch 2013 až 2016, keď sa Európou a Amerikou šírili rôzne sociálne hnutia. Ekologická kríza ovplyvňovala aj prirodzené prostredie nomádskych kmeňov, ktoré sa zmenšovalo a následne sa v ňom žilo skliesnene. Je členom kreatívneho tímu Make Art with Purpose (MAP), medzinárodnej platformy pre umenie iniciujúce spoločenskú zmenu. V roku 2008 spoluorganizoval AdA festival in action, medzinárodné pouličné podujatie pre umenie performancie v Porte (Portugalsko) a vo Valencii (Španielsko).

◄ 1 2 3 4 ►