Svojou prácou chce tvoriť bezpečný priestor pre ľudí, ktorých spoločnosť neakceptuje v plnej kráse

Dátum: 29.08.2022

Autor: Martin Brix

Vyštudovala Fakultu managementu UK v Bratislave. Nemecký program, dokonca s červeným diplomom. Ale toto nie je až tak podstatná informácia pre predstavenie (nie len) tanečníčky Moniky Prikkelovej, ktorú kamaráti, kamarátky ale hlavne sociálne siete poznajú pod prezývkou Monnush.

Monika objavila lásku k tancu úplne náhodne, a to v družine na základnej škole. Päť rokov som tancovala len s kamarátkou, na chodbe v paneláku. Po nej nasledoval druhý zlomový bod, a to leto pred nástupom na strednú školu. V meste prebiehala T-com fiesta, na ktorej videla vystupovať skupinu tanečníkov s Lacim Strikeom. V doprovode rodičov im oznamuje, nech jej dajú jeden rok a ona im takto zatancujem tiež. Samozrejme, nebrali ju vážne, no život to zariadil inak. V roku 2006 sa sama bez súhlasu rodiny prihlásila do Street Dance Academy k Lacimu Strikeovi. Tam sa prehĺbila Monikina láska k tancu a jeho kultúre. Do roka sa jej podarilo vystupovať na T-com fieste v meste. U Laciho strávila úžasných šesť rokov a za ten čas sa veľa naučila o street danceových štýloch ako hip-hop, poppin, lockin či house. Práve Lacimu vďačí za to, že jej dal ako prvý príležitosť učiť iných tancovať, a to robí až dodnes. Moniku brával na malé aj veľké vystúpenia, zaradil ju do Dara Rolins tímu aj do tímu, ktorý vystupoval na Superstar a na podobných veľkých projektoch. Práve tam zistila, že pódium je miesto, ktoré mi spôsobuje pocit eufórie a naplnenia. To boli Monikine tanečné začiatky, ktoré ju nakoniec nasmerovali na iný tanečný štýl, ktorý bol nie len u nás raritou.

Monika vedela, že má v sebe určitú ženskú energiu, ktorú jej technicky nikto nevedel vysvetliť. A tak začala pátrať po tanečnom štýle, v ktorom sú viac ukotvené ženské pohyby. Postupne natrafila na štýly Waacking a Vogue. Vogue v širokom okolí neučil nikto, a tak začala s Waackingom, kvôli ktorému cestovala každý týždeň v sobotu z Bratislavy do Modry. Waacking sa učila rok, no potom zistila, že to na nej vyzerá akosi ináč ako na ostatných. Tak skúšala ďalej. No a keď v roku 2012 „ochutnala“ tanečný štýl Vogue, už sa ho nepustila. Monikina túžba naučiť sa ho bola taká veľká, že bola ochotná vycestovať zo dňa na deň hocikam. V roku 2013 na jednom zahraničnom workshope spoznala Viktora. Obaja nadšení spoločným stretnutím začali spoločne cestovať na Vogue bály (Vogue ball je súťaž v štýle Vogue). A to bolo ďalším míľnikom Monikinho tanečného života.

Vogue (Voguing) je forma moderného houseového tanca vytvorená americkou gay komunitou v roku 1980. Je inšpirovaný fotkami póz modeliek v časopisoch ako napr. rovnomenný Vogue alebo Elle. Ide o vysoko štylizovaný tanečný prejav, ktorý sa prezentuje lineárnymi pohybmi pevných rúk. K širokej verejnosti sa dostal predovšetkým vďaka choreografii v klipe k piesni Vogue od Madonny (1990) a dokumentu Paris Is Burning, ktorý vyhral hlavnú cenu na filmovom festivale Sundance (1991). V hlavnej úlohe tu vystupuje Willi Ninja, zakladateľ The Legendary House Of Ninja, dodnes najznámejšieho a najúspešnejšieho vogue zoskupenia.

Tanečný štýl, ktorý vyrástol z podzemia New Yorku. Vogue resp. Voguing je tanec, ktorý je expresívnym vyjadrením vlastného ženského „ja“ a svojsky stvárňuje prvky modelingu. Na Slovensku je tento štýl zatiaľ „undergroundom“ a široká verejnosť pravdepodobne ani netuší, že máme v našej krajine svetovú tanečníčku. Vo Vogueu si Monika našla určité poslanie. Zistila, že tancovať Vogue je jedna vec, ale šíriť jeho posolstvo je druhá. Jedno bez druhého jej nedáva zmysel, čiže sa z Moniky stala nie len vášnivá tanečnica, ale aj vášnivá učiteľka, propagátorka a organizátorka.

Monika svojimi aktivitami buduje komunitu a budovanie komunity je pre udržateľnosť jej vízie a vášne veľmi dôležité. Vogue jej dal sebavedomie a naučil ju, ako ho zapnúť a vypnúť. A navyše, ako toto sebavedomie niekedy zapnúť na maximum. Je to ale proces. Vogue Moniku učí, ako vnímať a prijať samú seba. Keď sa človek príjme, taký aký je, príde spokojnosť a s ňou ruka v ruke sebavedomie. Vogue je hlavne v hlave. Je to psychológia a hra s mysľou podporená pohybom. Preto Monike Vogue evokuje absolútnu slobodu mysle. Človek prestane myslieť na to, čo kto od neho chce a rozmýšľ len o tom, čo chce on. Keď sa v tom danom momente rozhodne byť kýmkoľvek len chce, môže ním byť. Ostatní ho takého budú akceptovať.

Keď sa Monika začínala učiť Vogue, nemyslela, že budem veľkou aktivistkou. Monika je ale typ človeka s povahou, ktorú keď niečo chytí, nerozmýšľa, idem za tým a prirodzene o tom rozpráva. A tak svojim nadšením strhla pár jednotlivcov spolu s ňou. Postupne spoznali, že tento tanec Vogue patrí do tzv. Ballroom kultúry a zahŕňa toho oveľa viac, než len tanec. Je to aj o kategóriách, v ktorých sa súťaží v tom, kto vie lepšie zapózovať, kto má lepší outfit a vie ho lepšie svojou runway chôdzou odprezentovať. Oslavujú sa všetky tvary a veľkosti tela bez ohľadu na pohlavie, a mnoho ďalšieho. Jedného dňa Monika dostala pocit, že jej už len Viktor nestačí a potrebuje mať okolo seba viac nadšených ľudí. A tak začala učiť. O ďalšie dva roky na to dostala pocit, že chce zorganizovať taký Vogue bál, za akým pravidelne cestujem do Berlína, aj u nás. Ale vravela si, že (katolícke) Slovensko na to ešte nie je pripravené. Našťastie, o rok na to, spoznala Romana Samotného, organizátora LGBT akcií v Bratislave, a už vtedy bolo jasné, že spolu to dajú. A tak od roku 2016 organizuje raz ročne Vogue bál, Ball of Shame v Bratislave.

V Ballroome sa vytvárajú tzv. House-y. House je skupina, ktorá funguje na princípe rodiny. V Európe sa tiež začali takého House-y postupne zakladať. V roku 2016 si Monika so svojou komunitou povedali, že aj ich študentom chceme priniesť pocit House-u, a tak sa s Viktorom rozhodli, že založia lokálny House of Velvet (Kiki House of Velvet). A tak sa Monika stala „matkou“, Viktor „otcom“ a ich študenti „deťmi“. Odvtedy sa síce pár členov pomenilo, ale základ im drží dodnes z čoho má Monika veľkú radosť. Svoju „rodinu“ pomenovali po zamatovej revolúcii, Velvet revolution, lebo tanec a hlavne Ballroom boli a sú veľmi politický. Preto si aj Monika s kolektívom vybrali tento silný moment na ich reprezentáciu.

Po škole Monika spojila svoj organizačný talent s tým umeleckým a v roku 2015 založila tanečnú agentúru mondance. Jej hlavnou náplňou je hľadať vystúpenia pre tanečníkov a vychovávať tanečníkov – profesionálov. Vymýšľa choreografie, projekty, kostýmy a komunikuje s klientmi o eventoch. Cieľom je ponúknuť platformu pre tanečníkov, aby chceli ostať na Slovensku a mohli sa živiť tancom. Na druhej strane chce svojim divákom prinášať zážitky, na ktoré si ešte dlho radi zaspomínajú. mondance je známa ako ženská tanečná skupina, aj keď sa už rozrástli aj o pár mužov. Ich rukopis je jedinečný vďaka štýlom, ktoré tancujú. Sú nimi Vogue, Dancehall, Afro Fusion a Contemporary. Agentúra mondance stojí aj za formáciou Tron Girls. Ide o svetelno-tanečnú LED&UV show, ktorú vytvorili v spolupráci so slovenskou firmou na výrobu LED pásov. Vďaka tejto show sa im otvorili dvere do sveta a začali vystupovať o mnoho viac. Vystupovali v celej EÚ, Saudskej Arábii, Maroku, či Qatare. Monika sa naučila programovať v svetelnom programe a prinieslo jej to novú dimenziu do choreografického videnia. Túžili ukázať aj Slovensku, akú špeciálnu show vytvorili, a tak sa v roku 2018 prihlásili do súťaže Česko Slovensko má talent a dostali sa až do finále.

Vogueri sú väčšinou veľmi štýloví ľudia. Nepísaným pravidlom je, že sa vždy stretnú v čiernom. To je farba, ktorá nikoho nikdy neurazí. Čo sa týka vzhľadu, tak Vogue tanečník má často kompletný styling, od hlavy po päty. Niektorí si idú 90s alebo 80s fashion, potom sú tí, čo si idú high fashion a tí, čo nosia maximalistický minimalizmus (niečo ako kolekcie od Yohji Yamamoto). Signifikantné sú bagandže alebo teda „boots“, čiže armádne topánky na štýl Dr. Martens. Skvele držia členok, aj celkom dlho vydržia, kým sa rozpadnú pod vplyvom tanca. Väčšinou vougerov ľudia považujú za extravagantných, lebo nosia výrazné, netradičnejšie strihy, vzory a farby kabátov. Veľa vecí je oversize, alebo zase príliš small size. Veľkým znakom je gender-free móda. Sama Monika vlastním veľa mužských kúskov, dokonca v XXL veľkostiach (a to meria 164 cm). Veľké tričko vo veľkosti 5XL bezproblémovo nahradí letné šaty. Monikini „muži“ majú v šatníku zas pár XS dámskych vecí. Viktor, Monikin vogueový brat, nájde najlepšie roláky v dámskom oddelení šiat. Móda nepozná hranice. „Sme to my, kto jej tie hranice určuje“.

Nápad dať na tričko Monikin obľúbený výrok PUSSY IS A FEELING sa zrodil tesne pred pandémiou vo februári 2020. Monika a Viktor sa zhodli, že je to pre nich tak silný výrok, že ho musia zvečniť na kuse oblečenia a ukázať ho všetkým. Monika sa toho hneď chytila a dala vyrobiť 50 kusov tričiek. Tie sa behom pár hodín rozchytali a záujem stále neutíchal. A tak sa z „merch“ tričiek stala značka, ktorá oslavuje autentickosť, LGBTQ+ komunitu, ženy, mužov a ľudí všetkých identít. Akí sme, keď sa nikto nepozerá? Kým by sme boli, keby nám spoločnosť nedávala najavo to, ako by sme mali vyzerať a čo by sme mali cítiť? Monika verí, že je nás tu viac takých, ktorí túžia po slobodnej a otvorenej spoločnosti, ktorá prejavuje úctu voči všetkým individualitám bez ohľadu na ich rodovú a rasovú príslušnosť, sexuálnu orientáciu a vzhľad. Značka IDENTITIES oslavuje všetky identity v nás – tie mužské aj ženské, jemné, milujúce, odvážne, silné, ale aj tie nedefinované, temné a nedokonalé. IDENTITIES je oblečenie, ktoré podčiarkuje jedinečnosť každého z nás, takého, aký je. Myšlienka značky pramení samozrejme z Vogueu, tanečného štýlu, ktorý vznikol v newyorskej Ballroom kultúre v 70. rokoch minulého storočia. V tejto inkluzívnej subkultúre nie je miesto pre homofóbiu, transfóbiu, rasovú neznášanlivosť ani body shaming. Sebaistota je pocit a prejav, ktorý môže vyžarovať z každého z nás. Úlohou kolekcie PUSSY IS A FEELING je pripomínať jedinečnosť každého jedného z nás. Pussy is a feeling veta, ktorú Monika pozná z Ballroomu. Znamená: „You don’t need to have pussy to feel pussy.“ „Pussy“ je najvyššia forma pochvaly na vogueovom bále. Znamená, že z vás cítiť život, že ste ukázali vašu osobnosť, vaše prežívanie. V angličtine sa to pekne povie aj, že „feel yourself“. Vieme to pomenovať ako sebavedomie, nebojácnosť, femininita, otvorenosť, hravosť, jemnosť, dravosť. Hocičo! Pre každého v tom momente niečo iné. A toto je ten pocit, ktorý Identities prináša aj ľuďom, ktorí netancujú Vogue. Aby sa cítili presne takto. Až 400 majiteľov Pussy is a feeling vecí mi je dnes dôkazom, že to tak naozaj je. Nosením Pussy is a feeling produktu sa stávate súčasťou komunity, ktorá miluje rôznorodosť, prejavuje úctu voči individualitám a nesúdi ľudí podľa vzhľadu. Ďalšou kolekciou je kolekcia s nevinnou slovnou hračkou, ktorá srší hravosťou a nadšením zo všetkého, čo život prinesie. Ukáž svetu kto si, we CUNT WAIT!