Objavením vlastností žuly a iných hlbinne vyvretých hornín si otvoril nové dvere do poznávania keramiky

Dátum: 31.05.2021

Autor: Martin Brix

Ako malého chlapca ho rodičia podporovali v tom, čo robil a čo ho bavilo. S otcom chodieval vždy na jar zbierať vŕbové prúty, z ktorých sa neskôr naučil pliesť korbáče. Zbierali aj liekové palice k fazuli, lebo ako deti mali za úlohu zbaviť ich lístia a už vtedy začal inklinovať k poctivému remeslu. Jeho dedo sa venoval výlučne práci s drevom, boli to výrobky prioritne na použitie v domácnosti. Čokoľvek potreboval, vyrobil si to, či už košík alebo opálku z prútia, násadu do motyky alebo celodrevené hrable. Zdobeniu sa začal venovať až neskôr. Keď už mu to vek nedovoľoval, sadol si na prah kôlne na drevo, a vyrezával ozdobné predmety, vypaľoval do nich s pájkou jeho typický vzor. Dedov syn sa od neho tieto znalosti naučil. Začal sa však hrať s rôznymi tvarmi a experimentovať.

Čo zdedil Ľubomír Ontkóc po svojom dedkovi a otcovi bol práve vzťah k materiálu. Tým bolo v ich rodine vždy prevažne drevo. Celé detstvo si aj on vyrábal veci z dreva, od píšťaliek až po figúrky. Často chodieval s rodičmi na rodinnú chatu, ktorá sa nachádza vo flyšovom pásme, teda v pásme striedajúcich sa vrstiev morských usadenín ílovitých bridlíc, ílovcov a pieskovca. Okrem toho, že malý Ľubomír na chate lietal kade-tade po lese, zaujala ho aj ílová hlina v rôznych špárkach, ktorú si začal vykopávať a modelovať si prvé jednoduché objekty. Na strednú školu sa dostal práve na keramiku v Košiciach. Tam sa zrodilo niečo, čo možno nazvať vášňou pre tento materiál. No ani potom ešte nebol pevne rozhodnutý či bude pokračovať v keramickej tvorbe.

Nakoniec absolvoval Vysokú školu výtvarného umenia v Bratislave v odbore úžitkové umenie – keramika. Vo svojej tvorbe sa za posledné roky venuje takmer výlučne práci so žulou a jej podobným horninami. Hľadanie nových materiálov a možností v tvorbe, ale i využívanie chýb v tvorbe keramiky považuje za základné východiská svojej tvorby. V snahe o prekročenie hraníc „tradičného“ objavil kameň. V aktuálnej tvorbe kombinuje práve keramiku, kameň a porcelán.

Ľubomírove štúdium technológie keramiky a náhoda išli ruka v ruke. Popri štúdiu sa zaoberal tiež tradičnými ázijskými glazúrami. Zvyčajne išlo o rôzne zmesi mletých hornín a minerálov. Veľmi často sa používajú vyvreté horniny vulkanického pôvodu, rôzne lávy, andezit, čadič, ryolit. Raz dal Ľubomír pokusne do pece práve kúsok andezitu a žuly. Po otvorení pece ho žula milo prekvapila a to tým, že sa nečakane natavila. To bol pre Ľubomíra veľký objav nového materiálu použiteľného vo svete keramiky. Skombinovať navzájom tieto materiály bolo len o skúšaní, experimentovaní a testovaní. Žula a porcelán sa až tak v láske nemajú a tak bolo celkom zložité nájsť také materiály, ktoré by vydržali zmeny tepelnej rozťažnosti vytvárajúce sa pri výpale. Všetko je však o samoštúdiu, experimentovaní a skúšaní a to je doménou keramikára Ľubomíra Ontkóca. Hľadanie nových materiálov a možností v tvorbe, ale i využívanie chýb v tvorbe keramiky, považuje za základné východiská svojej tvorby.

Ľubomír Ontkóc od tohto „pokusu“ experimentuje s vlastnosťami žuly iným, než bežne zaužívaným spôsobom. Uplatňuje keramické postupy, objavuje nové možnosti, ktoré mu tento materiál ponúka a následne ich uplatňuje v tvorbe. Tavenie a tvarovanie pri vysokých teplotách je celé gro výroby. Teplom mení žula charakter, taví sa a ohýba mení farebnosť aj transparentnosť. Žulu pri výrobe necháva taviť a stekať po formách, čím vznikajú špecifické textúry na povrchu, ktoré po vychladnutí zachytávajú fázu pohybu taveného materiálu. Všetky Ľubomírove objekty majú charakter úžitku, aj keď sa niekedy pohybujú na hranici úžitkovosti a umeleckosti. To, či už sú prakticky použiteľné, to už necháva na užívateľovi.

◄ 1 ... 3 4