Narábanie s priestorom mesta, mestskej krajiny či periférie a to v obraze

Dátum: 20.09.2021

Autor: Martin Brix

Už ako malý rád kreslil. Ale to nie je nič nezvyčajné. Rodičia mu však počmárame papiere netrhali z rúk, no naopak. V tvorbe ho podporovali. A možno aj preto dnes patrí do silnej generácie maliarov, ktorá vstúpila na scénu po roku 2000. Dôkazom toho sú aj mnohé samostatné výstavy ako aj zastúpenie v zbierkach.

Základnou ambíciou jeho tvorby je narábanie s priestorom mesta, mestskej krajiny, či periférie v obraze. Východiskom pre spracovanie danej témy je konfrontácia maľby s problematikou premien civilného, urbánneho, krajinného prostredia, ktoré prechádza neustálym vývojom a ktoré mení vizualitu a podobu súčasnosti. V jeho tvorbe sa dosť často objavuje priestor, v ktorom sa pohybuje.

Rastislav Sedlačík pochádza z Čadce. V rokoch 1998 až 2004 študoval keramiku na katedre Úžitkového umenia, ateliér Keramiky u doc. Ivici Vydrovej, akad. soch. a neskôr maľbu na katedre Maľby a iných médií, 4. Ateliér u prof. Ivana Csudaia, akad. mal.. Obe katedry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde svoje štúdium v roku 2011 zavŕšil absolvovaním doktorandúry v študijnom programe výtvarné umenie u školiteľa prof. Ivana Csudaia, akad. mal.. 

Jeho tvorba, ktorej základom je maľba, smeruje do rozšíreného poľa: obrazy vystupujú v pozícii objektov, vstupujú do nej nielen performatívne a časozberné prvky. Zároveň ju Rasťo prezentuje komplexnejšími modelmi – ako inštaláciu či prostredie prezentácie. Ústredným motívom jeho diel sú nuansy mestskej krajiny, sídlisk, no i prelínanie urbánneho prostredia s prírodnou krajinou v tzv. perifériách, zároveň vzájomný vzťah medzi architektúrou a maľbou.  Preferovaným médiom výtvarnej práce Rastislava Sedlačíka je, respektíve pôvodne bola maľba, no čoraz výraznejšími a dôležitejšími sa stávajú aj expanzie maľby do iných médií. Na začiatkoch to boli intencionálne, umelo vytvárané objekty a objektové suplementy závesného obrazu ako ironické, zveličujúce a groteskno-obludné nápodoby fragmentov mestskej krajiny a industriálnej architektúry. Neskôr sa v jeho repertoári objavili postprodukty, čiže asambláže a koláže druhotne, recyklačne spracovaných, nájdených vizuálnych a objektových materiálov, no najmä materiálov vzniknutých ako ateliérový odpad pri iných Rasťových výtvarných aktivitách, vytvárané z nadbytku tvorivej hravej energie a tak trochu aj z prívetivého detsky nevinného chuligánstva, ktoré k jeho tvorbe patrí a ktoré jej pristane.

V roku 2010 absolvoval Rasťo rezidenčný pobyt v rámci Jeune Creation Europeenne, Biennale of Contemporary Art, City of Montrouge v Paríži. V rokoch 2011 – 2015 externe pedagogicky pôsobil na VŠVU. V roku 2018 realizoval výstavy: ObydliSKá & zóny mesta (Magna gallery, Piešťany), MestSKá krajina lab. (Galéria Čin-Čin, Bratislava, kurátor Noro Lacko), v roku 2017 vystavoval na výstave Co je současný obraz? (KGVU Zlín, CZ). Rasťo žije s rodinou a tvorí v Bratislave, pracuje na Oddelení produkcie projektov a výstav v SNG. Bratislava tak spĺňa všetky podmienky vhodné pre jeho život. Je divák a pozorovateľ každodennej mestskej reality Bratislavy. Filtruje, zvýznamňuje banálne, monumentalizuje bezvýznamné. Manipuluje mesto vlastnou maliarskou stratégiou.

Aktuálna samostatná výstava Rastislava Sedlačíka v Station Contemporary Art Gallery v Bratislave prezentuje jeho diela tematizujúce mestskú krajinu Bratislavy a jej podoby v maľbe, s presahmi do expandovanejších polôh, smerom k inštalácii, objektu a videu. Diela sú obrazovými konceptami primárne tematizujúcimi prostredie mestskej krajiny, periférie a ostatných okrajových zón. Tento dlhodobý otvorený projekt predstavuje nosnú líniu v tvorbe Rastislava Sedlačíka a diverzifikovaným prístupom k realizácii jednotlivých celkov rozširuje pole ”obmedzenia“ maľby, smerom k priestorovosti a novým možnostiam reprezentácie obrazu. Výstava nesie názov Xerox Poetry a viac o projekte zhrnul v kurátorskom texte Noro Lacko: 

„Najnovším súborom Rasťových výtvarných prác je korpus otvorenej maliarsko-graficko-kresliarskej postproduktovej fúzie Xerox poetry. V tejto chvíli ide o celok 365 a viac obrazov, teda voľných grafických listov, tvoriacich akoby denníkový záznam karanténneho covidového roku 2020/2021. Vznikal na priesečníku Rasťových fascinácií témou sídliskovej krajiny, možnosťami manipulantovej hry s multiplikáciami jedinečných chýb v grafickej tlači a pri procese výroby xerokópie, ako i následnými koloristickými autorskými maliarskymi a kresliarskymi zásahmi. Aj tu je odkaz k paradoxu „random order“ namieste. Na jednej strane je to ordinácia usmerňujúca kompozičné riešenia obrazu, ktorej základom sa stáva štvorcová sieť vychádzajúca z rozloženia okien na fasáde paneláku, často podporená aj zdvojením prostredníctvom použitia média milimetrového papiera – výtvarne je tu mnohonásobne recyklovaná air brushová šablóna, ktorú Sedlačík využíval napr. pri tvorbe sídliskového maliarskeho cyklu BA, stretávajúca sa s gestickým koloristickým alebo kresliarskym zásahom. No zároveň je to samotný pevne stanovený algoritmus a jeho následné variácie, ktoré sú generátorom náhodných a jedinečných výstupov. 

Postproduktové realizácie prinášajú novú možnosť. Sedlačík sa uvoľňuje a čoraz viac oddáva hre s náhodou, ktorá prekazí, alebo nahradí plán: okamihom nápadu, druhotným využívaním ateliérového odpadu a momentom vtipu ako predlžením línie úniku pred pravidlom či zákazom. Baví sa a uhýba disciplíne maľby vymýšľaním (ne)možných autorských techník, no v kontraste s touto nekontrolovateľnou a prašne víriacou náhodnosťou sú posledné Sedlačíkove výstavy dielom prácneho plánovania konštruktérsko-inštalačnej transformácie súboru výtvarných prác a nesúrodého galerijného priestoru na jedno ucelené vizuálno-priestorové dielo.“

1 2 ... 4 ►