Na storočných krosnách si tká látky z lokálnych ľanových vlákien, ktoré potom tvaruje a skúma až kým nevznikne konečný produkt

Dátum: 15.06.2021

Autor: Martin Brix

Pochádza z Telgártu. Rázovitá obec na Horehroní je v zovretí troch národných parkov. Zaujímavosťou je, že obyvatelia Telgártu dodržiavajú tradície, milujú folklór a aj v bežný deň si obliekajú kroje. A práve toto všetko sa stalo inšpiráciou pre jej tvorbu. Keďže bola od mala obklopená folklórom, so záujmom vyhľadávala miestnych remeselníkov v rodnej dedine. Od malička vnímala hodnotu textilných remesiel, tkania, vyšívania, plisovania. Dokonca má doma viacero krojov, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Bola obklopená prírodou, ktorá ju stále inšpiruje a s folklórom, krojmi, tancami, ľudovými piesňami a hudbou vyrastala. Folklór ju dokáže vždy nabudiť, a stal sa jej súčasťou. Taktiež ju fascinovali remeslá a ručné práce, čo zohralo úlohu aj pri výbere školy a sprevádza jej tvorbu do dnes.

Kopírovať výšivky tak, že ich natlačíme na polyesterové tričká z Číny alebo v tom „lepšom“ prípade sú vyšité strojmi na mikinách, určite nie je úctyhodné k folklóru a hlavne je to veľmi prvoplánové. Kroje majú oveľa väčšiu hodnotu, ktorá sa nedá zredukovať len na to, že sú farebné a páčivé. Ručné tkanie nie je našou lokálnou záležitosťou. Najstaršie zmienky o tkaní sa datujú do doby neolitu. Tkanie je u nás už oddávna a vyvíjalo sa skoro po celom svete. Rozdiely sa prejavovali najmä v materiáloch, vzoroch a technikách. Na Slovensku bolo veľmi zaujímavé gubárstvo, kde sa vlna zatkáva a pôsobí, akoby šlo o ovčiu kožušinu. V histórii veľký prelom priniesol vznik žakáru, ktorý umožnil tkať komplikovanejšie, plastické vzory. Žakárový tkáčsky stroj zostrojil v roku 1804 lyonský tkáč Joseph Marie Jacquard, po ktorom je aj pomenovaný. Mnohých súčasných tkáčov a tkáčky do veľkej miery ovplyvnila nemecká avantgardná architektonická a umeleckopriemyselná vysoká škola Bauhaus. No a potom tu máme samozrejme, chanelovské tvídy. Coco Chanel si uvedomila, že táto pohodlná tkanina z pánskeho šatníka má kvalitu a sofistikovanosť, ktorá by sa dobre hodila k jej dizajnom. Tvíd dodnes tvorí silnú súčasť príbehu Chanel a tká sa v Maison Lesage, ktorý mala textilná dizajnérka Kristína Šipulová možnosť v Paríži navštíviť.

Kristína Šipulová je absolventkou magisterského štúdia na VŠVU v Bratislave v Ateliéri textilnej tvorby. Študovala tiež na Národnej akadémii umení v Nórsku a absolvovala stáž v dánskom štúdiu Beck & Kinch, kde vyrábala ručne tkané látky pre módne domy Chanel a Dior a realizovala umelecké textilné inštalácie. Aj keď už dávnejšie vytvárala rôzne textúry, hrala sa s materiálom a do Dánska odchádzala s tým, že tkať vie, opak bol pravdou. „Tkať neznamená len prehadzovať útok z jednej strany na druhú. Musíte si vlákno nasnovať, pripraviť osnovu, nastaviť krosná“ a o tom nemala ani poňatie. Až v tomto dánskom štúdiu hlbšie prenikla do technickej zručnosti tkáčskeho remesla a do detailov procesu. Videla ako sa dá s jednoduchými drevenými krosnami vyrobiť niečo exkluzívne. Vtedy si povedala, že veď toto máme aj na Slovensku.

Z Dánska zamierila do Paríža. Tu pracovala v štúdiu Edelkoort/Trendunion. Táto stáž jej dala množstvo inšpirácie a zmysel pre estetiku. Utvrdila sa však najmä v tom, že venovať sa remeslu má zmysel. V štúdiu zameranom na módu, interiérový dizajn a architektúru bolo remeslo aktuálnou témou.

Jej diplomová práca „Ručné tkanie v súčasnom dizajne a móde“, ktorá sa zaoberala vzájomným vzťahom kvality textílií a časovej investície do procesu ich výroby, poukázala na dôležitosť návratu k tradíciám, ako aj ich posunu k inovácii. Výskum realizovaný v rámci záverečnej práce sa stal základom kolekcie Post Process. Po skončení štúdia na VŠVU sa Kristína opäť vrátila do Francúzska, a to na stáž do parížskeho štúdia experimentálnej dizajnérky Marlène Huissoud. Pôsobila aj ako lektorka Textilnej technológie a Teórie farieb a Dizajnu na Medzinárodnej akadémii módy IFA (International Fashion Academy) v Paríži. Svoju tvorbu vystavovala počas Salone del Mobile v Miláne, na Design Weeku v Paríži a na London Design Fair. Túžila však rozvíjať svoju tvorbu na Slovensku a tak sa presunula ako lektorka na Školu dizajnu v Bratislave. Neskôr si tu otvorila aj vlastný ateliér.

Odvtedy trávi veľa času pri storočných drevených krosnách, ktoré majú tiež svoj príbeh. Išlo o zhodu náhod, keď sa Kristínin otec na ulici stretol so susedkou, rozprávali sa o tkaní a ona navrhla, že má krosná vyrobené z červeného smreka a duba, v perfektnom stave, ktoré kedysi dávno doviezol jej brat z Hnileckej doliny. Vlakom! Našťastie ich teda neniesol zbytočne. Boli pripravené, čisté, potrebovali len malú údržbu. A tak dnes na nich môžu vznikať nové materiály. Kristína pre svoje textílie používa historické bavlnené a ľanové vlákna zo Slovenska alebo hodvábne vlákna z Japonska. Vo svojej tvorbe pracuje s témou remesla v súčasnosti, poukazuje na filozofiu výroby, investíciu času a vznik unikátnych kusov odevov a textilných objektov. Sústreďuje sa skôr na menšie množstvo výrobkov, ktorým venuje dostatok času a veľkú dávku trpezlivosti. Zákazník často ani len netuší, koľko prebdených nocí a lásky k remeslu sa ukrýva za výrobkom, nehovoriac o technickej zručnosti, výbere a vypestovaní materiálu. Kristína si však myslí, že ak zákazník pozná krok za krokom ako sa produkt vyrába, lepšie porozumie cenotvorbe, ale aj filozofii remesla.

V Škole dizajnu vyučuje odevný dizajn, figurálnu kresbu, výtvarnú prípravu a počítačovú grafiku. Spolu s Paulínou Blahovou rozbehla unikátny online projekt Kanava, nazvaný podľa rovnomennej vyšívacej tkaniny, ktorého cieľom je prezentovať proces skrytý za objektmi súčasných tvorcov, pohybujúcich sa v oblasti remeselnej tvorby či experimentálneho dizajnu. Kristína by sa chcela v tvorbe viac venovať textilnému umeniu. Aktuálne spolupracuje s maliarkou Ritou Koszorús na ručne tkanej tapisérii, ktorú by mali vystavovať na festivale Design Week v Miláne.

◄ 1 2 3