„Hubár“ a architekt, ktorý je predcízny detailista a rád robí veci zdĺhavo

Dátum: 12.12.2022

Autor: Martin Brix

Ďalší z absolventov základnej umeleckej školy, ktorý sa rozhodol pokračovať vo svojej umeleckej činnosti. Keďže jeho mama študovala stavebnú priemyslovku aj Lukáš sa rozhodol ísť touto cestou. Jeho umelecká činnosť síce pokračovala, no zameral sa však viac na jej „konštrukčnú“ zložku, na architektúru. Po stavebnej priemyslovke v Trnave, vedú jeho kroky na Slovenskú technickú univerzitu do Bratislavy, kde nastúpil na Fakultu architektúry a dizajnu. Tu pokračoval v „bežnom“ štúdiu až prišla skúsenosť s prvým zásadnejším projektom a to zadaním na Ústave urbanizmu a územného plánovania, kde dostali spracovať Trenčín – mesto na rieke. Lukáš spolu s Barborou Poľanskou tu nadobudli azda prvú skúsenosť so spoluprácou s mestom. Za svoj návrh získali prvé miesto.

„Navrhované riešenie autorského kolektívu od začiatku intenzívne pracovalo s hľadaním odpovedí na otázku ako vyriešiť územie medzi starým železničným a novo navrhovaným mostom. Odpoveďou na tieto otázky sa v návrhu stalo formovanie nábrežia do zálivu obostavaného stredne hustou zástavbou. Spomínané riešenie ponúklo variant, v ktorom sa zo zbytkového priestoru pod mostom stal ťažiskový verejný priestor. Urbanistická štruktúra má primeranú hustotu a veľmi zaujímavo pracuje s dočasnou architektúrou a mikrourbanizmom v podobe tzv. „žehličiek“ s rozličnou mierou programového využitia.“ – Ing. arch. Katarína Boháčová, PhD.

Filozofia návrhu a celková koncepcia odpovedá na otázky dopravy, pohybu peších, cyklistov a problematiku novej zástavby. Charakteristikou návrhu je práca s terénom v podobe vyrovnania výškových rozdielov medzi hrádzou a železničným valom a vyspádovaním smerom k centru. V záplavovej oblasti je typické frézovanie terénu smerom k centru, ktoré vytvára raster a člení územie na menšie časti, ktoré ponúkajú rôzne funkčné náplne. Toto frézovanie je zakončené dominantou návrhu, ktorou je záliv v oblasti medzi dvomi mostami — nový železničný a starý železničný. Záliv je vytvorený v oblasti, kde sa dnes nachádza odvodňovacie potrubie dažďovej vody z mesta, ktoré je pod zemou. Teda zálivom sa voda dostáva nielen bližšie k centru a využíva inak neatraktívne územie, ale zároveň má aj funkčné opodstatnenie (priestor pre prístav).

Ako rodák z Piešťan si za svoj diplomový projekt vybral objekt sila v rodnom meste. Utopistickým projektom s plavárňou na poschodí a so škôlkou na prízemí ukončil svoje štúdium na FAD STU.

Po škole sa so svojim architektonickým tímom usídlili v ateliéri v Novej Cvernovke na Račianskej ulici. Ich tvorba a práca na spoločných projektoch by sa dala charakterizovať ako interdisciplinárne prieniky do architektúry. Začali sa podieľať sa na množstve zaujímavých projektov, napríklad participovali na benátskom bienále s významnou slovenskou umelkyňou Janou Želibskou. Tiež organizovali architektonické súťaže v Nitre a so svojím návrhom vyhrali architektonickú súťaž na český Hřbitov Hostivař.

Cintoríny sú neoddeliteľnou súčasťou každého mesta. Preto je potrebné myslieť na úpravu a starostlivosť, ktorú tieto priestory potrebujú. Správa pražských cintorínov vyhlásila v spolupráci s Hlavným koncepčným pracoviskom Prahy v oblasti architektúry, urbanizmu, rozvoja, tvorby a správy mesta urbanisticko-architektonickú súťaž na riešenie rozšírenia hostivařského cintorína. Cieľom bolo nájsť podobu novozaloženého cintorínskeho oddelenia, ktoré bude slúžiť dôstojnému uloženiu spopolnených ľudských ostatkov. Zvíťazil návrh autorského tímu v zložení Stanislav Krčmárik, Ľubica Lašáková, Lukáš Radošovský, Róbert Bakyta, Matúš Grega-Jakub, Peter Janeček a Ivan Boroš. 

Porota ocenila presvedčivosť a čistotu architektonického riešenia, ktoré pracuje s minimom prvkov, a nadčasovosť zvoleného konceptu. Kreatívnym prístupom k tradícii dochádza ku kultivácii miesta, ktoré je dnes neukotvené. Návrh svojím uzavretým charakterom prirodzene nadväzuje na existujúcu štruktúru cintorína. Priestor sa zreteľne vymedzuje zo svojho okolia a vytvára silné jasne definované miesto určené na kontempláciu. Porota tiež pozitívne hodnotila inovatívne ukladanie urien, ktoré sa stávajú súčasťou architektúry miesta a aj napriek početnosti uloženia nijako nerušia ústredný meditatívny priestor. Navrhované riešenie ústredného priestoru má potenciál žiť v čase, vyvíjať sa a fungovať buď ako vsypová lúčka alebo sa môže postupne stať iným priestorom reflektujúcim využitie cintorína. Je nutné preveriť samostatný spôsob ukladania urien do steny a materiálové a technické prevedenie. Navrhnuté parkovanie pri komunikácii nie je reálne, charakter návrhu však umožňuje jeho premiestnenie.

Po školský zadaniach, vlastných projektoch a súťažiach sa čoraz viac začal venovať dianiu v Novej Cvernovke. Momentálne pracuje ako eventový architekt pre kultúrne a kreatívne centrum Nová Cvernovka, ako stage dizajnér, ako architekt má pod palcom vizualitu a scénografiu vlajkovej párty Nočná v Novej Cvernovke, kde sa vždy snaží participovať s rôznymi vizuálnymi umelcami a priniesť jedinečný zážitok.

Jednou z vydarených inštalácii Bielej noci v Bratislave bola svojpomocne postavená sauna v Novej Cvernovke. Oproti bombastickým svetelným inštaláciám z nej vyžarovalo niečo navyše a nešlo pritom o paru. Išlo o jednoduchý a pritom logický koncept. Dizajnéri zo Strednej triedy (Matúš Lelovský, Lukáš Radošovský, Róbert Bakyta, Monika Krčméryová, Pavlína Morháčová) chceli pridať k programu niečo, čo síce zažiari reálne aj mediálne v programe festivalu, ale zároveň bude mať úžitok pre komunitu, ktorá areál Novej Cvernovky svojpomocne prestavuje. Jednoduchú drevenú konštrukciu dizajnéri „obalili“ transparentným, finančne nenáročným lexanom, ktorý vydrží až do 120° C, a preto pre účel sauny vyhovuje. Počas Bielej noci v saune premiérovo zakúrili a zasvietili. Žiara z vnútra a siluety saunujúcich sa boli výrazne iné ako sa pri svetelných inštaláciách očakáva. Vznikol svetelný objekt, ktorý bol skutočný, nekašírovaný, zábavný aj tajomný a ešte aj dobrý pre zdravie. Ilúzia, ktorá pretrvá. Komentár autorov: „Mimozemský dymiaci a svietiaci objekt… Prepojí zážitok z prehriatia októbrových kostí s ľadovou sprchou z korún stromov a následného posedenia v plachte pri ohni.“

Spolu s ďalším kolegom, architektom Jurajom Harišom pracujú pre Nadáciu Cvernovka na viacerých projektoch – medzi inými aj na www.sutnapark.sk.

Jednou z najväčších výziev pre Novú Cvernovku bolo pred pár rokmi tisíc ton sute zmiešaného stavebného odpadu, ktorý vznikol za školou po rekonštrukcii. Prvým riešením bol odvoz sute na skládku, keď ho však vyčíslili na 50-tisíc eur, uvedomili si, že potrebujú získať čas na premyslenie ďalších možností. S nápadom pokúsiť sa suť recyklovať, prišiel architekt Juraj Hariš, ktorý sa zaujíma o ekologické riešenia a cirkulárnu ekonomiku. Pomocnú ruku podali ľudia z komunity. Vďaka nim sa podarilo suť vytriediť v priebehu niekoľkých mesiacov. S pomocou výskumu zistili, čo všetko sa dá zo sute transformovať na stavebný recyklát. Odborné rady hľadali aj u profesora Zlatušku z Brna, ktorý sa vo svojom výskume venuje mlatovým povrchom. „Skúšali sme s ním, koľko zložiek potrebujeme na to, aby sme mohli urobiť jednotlivé vrstvy – frakcie, ktoré by mali potrebné vlastnosti. Odporučil nám ďalšie laboratóriá, v ktorých sme materiál dali otestovať. Vysvetlil nám, ako máme materiál namiešať, aby bol povrch v parku stabilný. Vieme v podstate využiť všetky materiály zo sute. Nie je tam nič, čo by bolo nebezpečné pre životné prostredie a väčšinu recyklátu zo sute  – nového stavebného materiálu sa nám podarilo revitalizovať do nových povrchov v parku,” hovorí Lukáš Radošovský a dodáva, že rozhodnutie využiť materiál práve v parku sa javilo ako prirodzené riešenie. Nadácia Cvernovka dala v tom čase vypracovať návrh architektonickými ateliérmi LABAK a 2021.

Ako event architekt spolupracuje najmä s lightdizajnérom Jozefom Čabom. Ich cieľom je vytvoriť iný zážitok z podujatí, kde s snažia aby návštevník vnímal svetlo a scénografiu ako súčasť celkovej architektúry a dramaturgie podujatia. Spolupracujú napríklad s festivalmi ako Grape, Pohoda, Flaam a Sharp alebo podujatím Fashion Live!, Urban Market a Nočná.

Dnes Lukáša zamestnáva hlavne výstava Myceliumhub, ktorá reflektuje súčasný stav vysporiadavania sa s klimatickými zmenami v prostredí komunity Novej Cvernovky. Lukáš je súčasťou o.z. Drž hubu!, ktoré vytvára spojenia ako huby a na tejto výstave dokumentuje technické inovácie na úrovni poznania nových materiálov a možnosti poznania húb. o.z. Drž Hubu! sa snaží o popularizáciu jedlých húb, taktiež aj myceliovych materiálov, ktoré aktívne skúma. Vytvára komunitu nadšencov v oblasti mykológie, gastronómie, vedy a umenia.

Drž Hubu! je ale ja partia kamarátov, ktorých zaujímajú aplikácie mycélia a využitie húb v urbánnom a umeleckom prostredí. Drž hubu! je tiež satirou na spoločnosť, ktorá vyjadruje ich zanietenosť a pracovitosť. Postupne chcú rozvíjať komunitu, ktorá je postavená na kamarátskych vzťahoch a kultúre. Mycélium v ich Petriho miskách je metaforou aktívneho podhubia medziľudských vzťahov a kultúry.

1 2 ... 4 ►