Hlina je ako partner, s ktorým treba byť v neustálom dialógu

Dátum: 30.03.2021

Autor: Martin Brix

„Veľa myslím na hranice vesmíru, fyzické aj psychické. Ako vonkajšie ovplyvňuje vnútorné. Čo môže časť zo mňa ponúknuť človeku nielen v aspektoch každodenného používania, ale aj v jeho mentálnom kontexte? Ako môžu moje vázy ovplyvniť „životný tok“ osoby, ktorej patria? Nevytváram len produkt, ktorý sa má používať, ale vytváram aj zážitok.“. Evgeniia Kazarezova sa narodila v priemyselnom sibírskom meste Novosibirsk, no neskôr sa presťahovala na Slovensko, kde žije už viac ako 6 rokov.

Jej vášeň pre tvary prichádza z architektúry, ktorú ako mladá študoval ešte v Rusku odkiaľ pochádza. Vzdelávanie v klasickej architektúre sa stalo základom jej chápania priestoru a objektov. Po dokončení štúdia a jej prvom kontakte s architektonickou praxou sa presťahoval do Európy, kde si našla svoj nový domov v Bratislave. Tu našla svoju skutočnú posadnutosť materiálmi a textúrami a začala sa priúčať hrnčiarskemu remeslu na večerných hodinách hrnčiarskeho kurzu pre seniorov. Získanie zručností trvalo asi 12 mesiacov, no už bolo jasné, že pre Evgeniiu je keramika cestou. Trávenie každého dňa v dielni jej prináša nové nápady. Štúdio je pre ňu v prvom rade pracovný priestor. Laboratórium, v ktorom sa deje výskum a experimentovanie. Každý nástroj má svoje miesto. Štúdio by malo byť čisté, ale nie vždy to platí.

ZHENI je keramické dizajnérske štúdio založené bývalou architektkou a návrhárkou interiérov Evgeniiou Kazarezovou. Tá teraz pokračuje v práci s priestorom tak, že do neho umiestňuje svoje objekty. Väčšinou pracuje s hlinou ako s jedným zo základných prírodných materiálov, s ktorým človek pracoval už od nepamäti. A práve hlina je dôvod, prečo začal s keramikou. Pochopenie materiálu, ktorý v priebehu tisíc rokov ovplyvňoval mnoho kultúr, jej dodáva energiu počas procesu navrhovania. Kus zeme. Tekutá, mäkká a tvárna. Naopak, po vypálení veľmi silná. Práca s hlinou je proces učenia, ktorý je z veľkej časti založený na zmyslovom vnímaní. Pomocou tradičných remeselných metód vyrába súčasné dizajnérske objekty, ktoré odrážajú jej víziu a pocity z reality v modernom svete. Evgeniia sleduje brutalistickú architektúru spolu so súčasným mestským a krajinným dizajnom. Prehodnocuje vzťah medzi človekom a prírodou na území mesta a nadväzuje na vzťahy medzi rôznymi prírodnými javmi.

„Je úžasné, ako si rastliny nájdu svoje miesto niekedy na tých najneočakávanejších miestach. Na stene päťposchodovej budovy. Na kamenných schodoch. Prechádzajú cez asfalt, vyrážajú cez ploty. Vždy ma lákala táto hra mestských stavieb a nepoddajnej prírody. Pozorovaním a prehodnocovaním postavenia rastlín v našom mestskom živote vytváram nádoby, ktoré vyjadrujú ducha týchto zložitých vzťahov.“

Pri praktickom výskume harmónie medzi formou, textúrou a prírodnou farbou materiálu kladie Evgeniia dôraz na surovú krásu a udržateľnosť. Počas tvorivého procesu Evgeniia zaobchádza s hlinkou ako s partnerom, je v neustálom dialógu, formuje ju, ale nekontroluje. Každý predmet, ktorý vyrobí, je jedinečný a jediný svojho druhu. Uvedomuje si, že remeslo rastie nielen v komunite keramikov, ale aj v spoločnosti, ktorá sa čoraz viac váži kvalitnejší a pomalší život. Pri skúmaní rôznych udržateľných iniciatív si nakoniec myslí, že je možné vyrobiť výnimočné dizajnérske kúsky s malým dopadom na životné prostredie. Je hrdá na to na to akou cestou sa vybrala a akým smerom kráča.

Prvé vázy, ktoré sa objavili na verejnosti vyvolali veľký záujem. Evgeniia bola súčasťou výstavy 1000 váz v rámci parížskeho týždňa dizajnu, na ktorom boli vystavené aj jej ďalšie diela. Tu zaujala influencera Alejandro Acero, ktorý pozval Evgeniiu na spoluprácu a neskôr sa jej „The wearable vase“ objavila spolu s luxusnou kyticou od Louis-Géraud Castor na módnej prehliadke Yohji Yamamoto počas týždňa módy v Paríži.

◄ 1 2 3 ►