Fotografka, ktorá nachádza hĺbku v introspekcii a dialógom so svetom

Dátum: 03.02.2025

Autor: Martin Brix

Kristína Denková je slovenská fotografka, ktorá sa vyznačuje citlivým prístupom k svojej tvorbe, schopnosťou zachytiť intímne momenty a zobraziť komplexné témy prostredníctvom vizuálneho umenia. Narodila sa v Novom Meste nad Váhom, no jej umelecká cesta zahŕňa štúdiá, ktoré prešla od Školy dizajnu – Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču až po bakalárske štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na Katedre fotografie a nových médií.

Cesta Kristíny Štefánik Denkovej („ktorá si, ako mnoho moderných a liberálnejšie orientovaných žien pri akte manželstva uhájila svoje dievčenské meno ako akýsi symbolický akt ponechania si istej časti svojej autonómie a osobnej či osobnostnej slobody, no predsa sa jej tam – z vôle zákonov a pravidiel, ktoré riadia našu spoločnosť – „votrelo“ mužské meno Štefánik“ – komentár Michala Baláža) k umeniu nebola priamočiara. Narodená a vyrastajúca v rodine, ktorá podporovala kultúru a umenie, mala Kristína možnosť včasne objavovať svet galérií, divadiel a inšpiratívnych miest. „Keď si teraz na to spätne spomeniem, uvedomujem si, akú stopu to vo mne zanechalo,“ hovorí Kristína o svojich ranných umeleckých vplyvoch.

Od detstva bola Kristína obklopená kultúrou a rôznymi zdrojmi inšpirácii. Najväčší vplyv na ťaženie k umeniu mala jej najstaršia sestra, ktorá sa venovala maľovaniu a fotografii. Práve ona priniesla domov kinofilmový foťák Praktica, ktorý Kristína neskôr opisuje ako spôsob, ktorý jej otvoril nový pohľad na svet: „Keď som sa pozerala cez hľadáčik, mala som pocit, že vidím svet inak – že jeho jednotlivé výrezy ma naučili skoncentrovať sa na detaily.“ Tento záujem sa však spočiatku držal iba na amatérskej úrovni.

Kristínina „kariéra“ nezačala v umení, ale v praktických odboroch. Vyštudovala hotelierstvo na Hotelovej akadémii Ľudovíta Wintera v Piešťanoch, po ktorom nasleduje obdobie pracovných skúseností vo firmách a kaviarňach. Až po niekoľkých rokoch si uvedomila, že jej vnútorné naplnenie spočíva v umení. „Cítila som pocity nenaplnenia a chýbalo mi niečo, čo by ma robilo šťastnou,“ priznáva. Toto vnútorné volanie ju priviedlo najprv na Školu dizajnu v Bratislave, kde si osvojila technické základy fotografie a zdokonalila svoje remeslo pod vedením pedagógov ako Mgr. art. Petra Cepková, ArtD.. Štúdium na Škole dizajnu v Kristíne prebudilo kreativitu a odvahu experimentovať. Jej absolventská práca sa venovala vzťahu medzi stavbami a ich genius loci, ktoré reflektovala v projekte „Dom Domov Genius Loci“. „Zaujímalo ma, čo robí dom domovom, a ako čas formuje priestor,“ vysvetľuje Kristína. Po Škole dizajnu pokračovala v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde sa zamerala na portrétnu fotografiu. Túto transformáciu opisuje ako prirodzený proces: „Chcela som prekonať svoje limity a začať komunikovať s ľuďmi prostredníctvom fotografie.“ Štúdium jej poskytlo priestor na experimentovanie a objavovanie vlastného vizuálneho jazyka. Kristína si uvedomila, že fotografia nie je iba o technických zručnostiach, ale aj o schopnosti preniesť vlastné vnímanie a emócie do obrazu.

Kristínina tvorba prešla pozoruhodným vývojom – od krajinných motív a architektúry až po portréty žien. „Začínala som so zátišiami a krajinami, no súčasťou môjho rastu bolo prekonať obavy a začať zachytávať ľudské emócie,“ dodáva. Tento prechod od statických objektov k živým subjektom bol pre Kristínu zásadný. Umožnil jej prekonať vlastné obavy z interakcie s ľuďmi a priniesol do jej diel osobný prvok, ktorý je dnes typický pre jej prácu.

Projekt Dom Domov Genius Loci je vizuálnou výpoveďou o atmosfére miesta, jeho jedinečnosti a duši, ktorú označujeme ako genius loci. Prostredníctvom fotografie Kristína skúma, ako sa priestor mení, ako naň vplýva čas a akú hodnotu mu pripisujeme. Kristína sa v tomto projekte predstavuje nielen ako pozorovateľka, ale aj ako citlivá sprostredkovateľka neviditeľných vlastností miesta. „Necítim sa tu ako doma, ale vnímam tento priestor a jeho charakter. Som pozorovateľ. Iba prechádzam týmto miestom. Prostredníctvom skúseností a opakovaného pozorovania nachádzam a odhaľujem neprítomné v prítomnom,“ vysvetľuje svoj prístup. Projekt bol najprv prezentovaný ako fragment na skupinovej výstave 4×3* v Pistoriho paláci v Bratislave a neskôr pokračoval individuálnou výstavou v dome na Koperníkovej ulici. Výstava ponúkla návštevníkom možnosť hlbšie pochopiť prepojenie medzi fyzickým priestorom a emocionálnymi zážitkami, ktoré sú s ním spojené. Kristínin cit pre detail a schopnosť vnímať atmosféru ju priviedli k projektu, ktorý je nielen esteticky pôsobivý, ale aj myšlienkovo hlboký. Dom Domov Genius Loci predstavuje nielen jej absolventskú prácu, ale aj významný krok v jej umeleckej dráhe.

*Výstava absolventských prác 4×3 prezentovala práce študentiek pomaturitného vyššieho odborného štúdia na Škole dizajnu. Kristína Denková, Ema Fajnor, Eliška Šufliarska a Sonia Ščepánová rozoberali témy ženskosti, význam termínu genius loci, abstraktnosť prírody či otázky duševného zdravia prostredníctvom média fotografie, videoartu či intermediálnych presahov.

Jedným z najvýznamnejších projektov Kristíny je vzor: žena, ktorý reflektuje úlohu žien v spoločnosti. Použitie fotografického autoportrétu ako primárneho vyjadrovacieho prostriedku v dobe, keď svet denne zaplavuje milióny selfie, je odvážny krok. Kristína Štefánik Denková svojím projektom vzor: žena ponúka silnú výpoveď o postavení žien, ich roliach a úlohách v spoločnosti. S dôvtipom a sebairóniou skúma, ako sa historicky vyvíjala rola ženy a ako stále pretrváva jej obraz ako „ženy v domácnosti“. Kristína vo svojich fotografiách využíva symboliku, kde napríklad stojí na stoličke s kyticou pripomínajúcou tradičné patriarchálne gestá, čím naznačuje protiklad medzi očakávaniami spoločnosti a modernou emancipáciou. Jej autoportréty sú zároveň sebakritikou a prijatím vlastnej roly, pričom prinášajú pohľad na tému s ľahkým cynizmom a premysleným komentárom. Kristínine diela neodsudzujú, ale vyzývajú na zamyslenie. Ukazujú každodennosť ženy – jej radosti aj úskalia – s provokatívnou estetickou kvalitou. Projekt vzor: žena je výnimočný nielen vizuálne, ale aj myšlienkovo, vnášajúc nový pohľad na stále aktuálne témy rodových stereotypov a spoločenských očakávaní.

Projekt Náhodné stretnutie zasa prináša pohľady na každodenné momenty a interakcie medzi ľuďmi. Tento cyklus zdôrazňuje neformálnu estetiku a intimitu, ktorá je pre Kristínu charakteristická. Každý z týchto projektov odhaľuje jej schopnosť nachádzať krásu v jednoduchých momentoch a prepojiť ich s univerzálnymi témami.

Kristína Štefánik Denková začala s analógovou fotografiou, ktorá ovplyvnila jej prístup k pomalému a premyslenému procesu tvorby.„Fotím pomaly, pretože analóg ma naučil zhodnotiť si každý výrez,“ vysvetľuje. Hoci dnes prevažne pracuje digitálne, zachováva si cit pre detail a prirodzenosť. „Najradšej mám samotné fotenie, to putovanie a hľadanie,“ zveruje sa Kristína. Pri portrétnej fotografii kladie dôraz na komfort modelu: „Dôležité je, aby bol model uvoľnený. Ak to nejde prirodzene, pomáha rozhovor alebo jednoduché techniky, ako nádych a výdych.“

Kristína úzko a intenzívne spolupracuje najme so sestrou, grafickou dizajnérkou Teréziou Denkovou (Terézia ešte počas štúdia vytvorila koncepciu projektu Typogaráž, prostredníctvom ktorého už päť rokov prináša do Bratislavy podujatia a aktivity z oblasti grafického dizajnu, písma a typografie. V roku 2022 získala za tento projekt Cenu nadácie Tatra banky za umenie v kategórii Mladý tvorca – Dizajn.) a spolužiačkou Soniou Ščepánovou (Sonia je študentkou bakalárskeho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod pedagogickým vedením Jany Hojstričovej. Je veľkou nadšenkyňou analógovej a instantnej fotografie, spájajúcej fotografiu s inštaláciami, performance a intermediálnymi presahmi.). Malým kúskom sa podieľala aj na publikácii Sobášne siene (Čierne diery)*, kde postprodukovala niektoré z fotografií Mateja Hakára.

*Nová kniha o najkrajších sobášnych sieňach na Slovensku. Sú ako konzervy času. Stačí otvoriť a človek nájde umenie a dizajn staré 50 rokov. Možno by zostali nepovšimnuté nebyť výskumu Sabiny Jankovičovej. Fotograf Matej Hakár ich navštívil a zdokumentoval — od Bratislavy po Sabinov, od Perneku po Čabraďský Vrbovok, od Strečna po Lazy pod Makytou. V knihe sa dočítate aj o význame obradov pre spoločnosť v texte od etnologičky Zuzany Beňuškovej, ako aj o histórii svadobnej módy v prehľade od kurátorky Zuzany Dedík Šidlíkovej.

Kristína aktuálne dokončuje bakalárske štúdium a pracuje na viacerých projektoch. V budúcnosti sa chce venovať témam, ktoré reflektujú osobné a spoločenské prežitky, s dôrazom na intimitu a autenticitu. Kristína je talentovaná mladá fotografka, ktorá dokáže zachytiť komplexné emócie a významy prostredníctvom svojej tvorby, čím zanecháva jedinečnú stopu na slovenskej umeleckej scéne.

Kristína Štefánik Denková je slovenská fotografka známa citlivým prístupom k fotografii a schopnosťou preniesť komplexné témy do vizuálneho jazyka. Pochádza z Nového Mesta nad Váhom a k fotografii sa dostala už v mladosti, keď objavila čaro analógového fotoaparátu. Táto skúsenosť ju naučila premyslenému prístupu k tvorbe, čo sa neskôr premietlo do jej umeleckej dráhy. Jej umelecká cesta zahŕňa štúdium na Škole dizajnu a bakalárske štúdium na VŠVU v Bratislave, kde sa zamerala na portrétnu fotografiu. Kristínin projekt Dom Domov Genius Loci skúma atmosféru miest a ich premeny v čase, pričom zdôrazňuje význam emocionálnych väzieb k priestorom. V cykle vzor: žena sa venuje reflexii úlohy žien v spoločnosti, pričom s ľahkým cynizmom a dôvtipom zobrazuje rodové stereotypy a každodenné výzvy. Jej tvorba sa vyznačuje precíznou symbolikou, estetickou kvalitou a hlbokým pochopením zachytávaných tém, čím zanecháva jedinečný odkaz na poli slovenskej fotografie.

◄ 1 2 3 ►