Novinky
Chalani zo sídliska, ktoré v mladosti pre nich znamenalo celý svet
Dátum: 29.11.2021
Autor: Martin Brix
Dvaja výtvarníci, ktorý sa spojili v špeciálnom projekte, ktorý nazvali Break the Wall. Projekt „Break the Wall“ skúma sociálny rozmer post-socialistického sídliska 90tych a 00tých rokov, prostredníctvom spoločne vytvorených diel dvojicou Matúša Maťátka (1984) a Filipa Sabola (1989).
Títo dvaja umelecky zdatní chalani sa poznajú už dlhšie. A ani o tom nevedeli. Pochádzajú z toho istého sídliska, z Ružinova. Filip vyrastal na Pošni a Matúš v Starom Ružinove. No v čase puberty Matúš trávil veľa času práve na Pošni. Tak sa najprv poznali práve z videnia, až kým sa nestretli na vysokej škole, na ktorej preskočili vzájomné sympatie. Keď prišla možnosť vytvoriť spoločný projekt, tak neváhali a pustili sa do „brainstormingu“. Už dlho sa pohrávali s myšlienkou vytvoriť niečo spoločné. Myšlienka musela dozrieť, aby nastal ten správny moment. Obaja sa už predtým zaoberali podobnou témou a tak ľahko našli spoločný prienik. Úplne prvým impulzom bola iniciatíva zo strany Station Contemporary Art Gallery (od galeristky Radostiny Doganovej a Martiny Rötlingovej), ktoré chalanom navrhli, či by sme neurobili spoločnú výstavu. A to bol ten správny moment, kedy si povedali, že by bolo super urobiť výstavu, nie jeden vedľa druhého, ale jeden s druhým. A tak dali dovedna hlavy, štetce, fixky aj ruky.
Obaja chalani vychádzajú z podobného mestského prostredia, ktoré ich formovalo a vo svojej tvorbe sa často vracajú k svojim osobným skúsenostiam, ktoré sú pre autenticitu projektu kľúčové. Obaja dospievali v graffiti a rapovej komunite nultých rokov, no sídlisko, v ktorom vyrastali už opustili, „prelomili stenu“, čo im poskytuje odstup, z ktorého sa vedia k tejto problematike lepšie vyjadriť.
Začal sa proces tvorby. Najprv si zvolili veľkosti formátov, ktoré by boli vhodné pre priestor galérie a potom si vytvorili digitálne návrhy. Tu mali možnosť mazania, kopírovania vrstiev a všetkých možných úkonov bez míňania farby. Potom návrhy preniesli maliarskym spôsobom na plátna. Za výsledkom tak vidno spoločne vloženú energiu a vzájomnú hru výtvarných princípov. Bol to veľmi dynamický proces. Projekt môže divákovi poskytnúť nový pohľad na problematiku sídlisk a pomôže lepšie pochopiť príbehy z betónovej džungle. Pre tandem Maťátko x Sabol je tento ich projekt zhodnotením určitej etapy života prostredníctvom spoločného dialógu a práce, čo je v dnešnej dobe neobvyklé a vzácne.
„Break the Wall“ je analýzou fenoménu sídlisk, ktoré vznikali v predošlom režime s nádychom utópie, vízie večného mieru a prosperity. Matúš a Filip patria do generácie, ktorá vyrastala čerstvo po páde socialistického režimu. Táto generácia sa narodila do „nového sveta“, do nových pomerov v spoločnosti. Utopické plány bývania na sídliskách stroskotali v deväťdesiatych rokoch, kedy sa vďaka otvoreniu hraníc, pádu totality a príchodu voľného trhu, stali centrami narastajúcej kriminality a obchodu s drogami. Bloky panelových domov, ktoré vznikali ako masové riešenie problematiky bývania, sa neskôr premenili na útočisko dílerov, pouličných obchodníkov a ich zákazníkov. Kedysi čisté paneláky postupne zašedli, boli popísané mladými zo svojej zóny, zrodilo sa graffiti.
Toto post-socialistické sídlisko je vnímané ako rozvetvená obytná geometrická štruktúra, ako súčasť civilizačnej krajiny. Ide o mestský biotop, prostredie, ktoré je obývané človekom. Človek ako spoločenský tvor sa stáva súčasťou spoločenstiev, „mestských kmeňov“. V tomto prostredí existuje viacero subkultúr, skupín ľudí, ktoré zdieľajú podobné názory a praktizujú podobné rituály. Každý sa snaží zarobiť peniaze spôsobom, ktorý mu ide najlepšie a prežiť, či legálne alebo ilegálne.
Čerstvé Ovocie_FM (2016): Skúsil byť raperom no nakoniec absolvoval VŠVU v Ateliéri voľnej grafiky a ilustrácie a stal sa z neho výtvarník. Ako ale sám tvrdí, ak by nebol výtvarník, bol by archeológ alebo historik. Dnes sa venuje najmä veľkoformátovému linorytu aj keď sám o sebe hovorí: „Som najmä grafik a ilustrátor, a to tvorí hlavnú časť mojej práce, no rád pracujem aj na objektoch, reliéfoch a rád by som robil aj sochu.“ Jeho tlače predstavujú jedinečné autorské diela, ironizujúce súčasný svet a jeho starosti. Nevyhýba sa však ani politickej symbolike. Autor ilustrácií knihy Jaro kriplů (Daniel Rušar, Paskuda Books, 2011), ktorá bola ocenená ako Najkrajšia kniha jari 2011.
Matúš Maťátko (1984) vyštudoval VŠVU, ateliér voľnej grafiky a ilustrácie u prof. Dušana Kállaya. Venuje sa veľkoplošnej grafike, ilustrácii, soche a maľbe. V r.2012 sa predstavil na 4 výstavách v Japonsku. V r.2016 absolvoval výtvarnú stáž na Bali (Slowpunch). Vo verejnom priestore realizoval velkoplošné malby v areáli 4D gallery v GA, „Anjelov“ na Mariánskej ulici v BA, vo foaje Novej Cvernovky (Džin z flaše je vypustený…) a mural „Zrodenie“ na Jakubovom nám. v BA. Na festivale Pohoda a Socha a Objekt prezentoval monumentálne súsošie Za večnú slávu. Jeho posledný solo projekt Biela-modrá-červená epopej bol vystavený v liptovskej galérii P.M. Bohúňa. Aktívne tvorí a vystavuje na Slovenku aj v zahraničí od roku 2007.
Čerstvé Ovocie_FM (2017): Filip je v súčasnosti veľmi aktívny umelec, ktorý sa zúčastnil mnohých spoločných a samostatných výstav nielen na Slovensku, ale aj v susedných Čechách. V roku 2015 sa stal finalistom ESSL Art Award. Filipova tvorba je založená na ikonách, piktogramoch, logách a symboloch, ktoré nachádza v mestskom prostredí, v ktorom sa pohybuje. Používa slang, či urbánny jazyk, ktorý formuje dnešné mestské prostredie. Vo svojej tvorbe sa podľa jeho vlastných slov „odráža od blokovitej vizuality mesta, ktoré vníma ako rozvetvenú geometrickú štruktúru“. Mesto a jeho architektúra sa pre Filipa stali inšpiračným zdrojom, ktoré nachádzame v celej jeho tvorbe. Okrem čistej maľby sa snaží do svojich prác prinášať zaujímavé techniky a kombinácie rôznych materiálov, ako napríklad krycie pásky, šablóny, kusy stavebného a priemyselného odpadu a pod.
Vo svojej tvorbe sa odráža od blokovitej vizuality mesta, ktoré vnímam ako rozvetvenú geometrickú štruktúru, množinu mestských častí a sídlisk. Mixovaním prvkov architektonicko-industriálneho rázu tohto prostredia, rôznych spôsobov značenia, ktoré sa v tomto prostredí využívajú, vytvára nový „urbánny jazyk“. Vzniká „slang“ – jazyk mestského človeka, ktorý túto geometrickú štruktúru obýva, ktorý sa v tejto štruktúre pohybuje, ktorý má s touto štruktúrou bytostnú skúsenosť. Čerpá či už z ikon a piktogramov, typografie alebo znakov z technického sveta. Vyberá taktiež z kusov stavebného a priemyselného odpadu tie, ktoré sa potom prenosom do obrazu stávajú taktiež znakom. Privlastňuje si metódy, ktoré sa využívajú v priemyselnej výrobe ako napríklad krycie pásky, šablóny, nanášanie farby sprejom alebo valcom, teda aj chyby, ktoré pri výrobe vznikajú. Obraz považuje za výrobok, prefabrikát zo sveta ľudí. Pracuje s médiom maľby v zmysle 2D obrazu, ale aj s jeho presahom do priestorových inštalácií či objektov.
Autorský tandem Maťáťko a Sabol sa pohybujú paralelne na slovenskej výtvarnej scéne, často reagujúc na mestské symboly a príbehy, vo svojom osobnom a rozpoznateľnom výtvarnom jazyku. Vo svojej prvej spoločnej výstave obaja autori analyzujú fenomén sídlisk, ktoré vznikali v predošlom socialistickom režime s nádychom utópie, vízie večného mieru a prosperity. Maťátko a Sabol vychádzajú z podobného mestského prostredia, ktoré ich formovalo a vo svojej tvorbe sa často vracajú k svojim osobným skúsenostiam.
|
zdieľať |
|
tweetnuť |
|
späť |
