Fotografie, v ktorých je čosi skryté, so spodnou vrstvou príbehu, s podstatou, s jadrom, ktoré presakuje na povrch

Dátum: 20.10.2020

Autor: Martin Brix

Už od detstva bolo pre ňu prirodzené niečo vytvárať. Vyrastala v ateliéri dvoch výtvarníkov a preto bolo pre ňu samozrejmé od mala veľa kresliť a niečo vyrábať. K fotografii sa dostala postupne. Prvé, čo doma objavila, bolo umelohmotné dovolenkové „mydlo“, teda automatický plastový fotoaparát so vstavaným fixným objektívom. Ním odfotila niekoľko svojich vzácnych zátiší a to bol prvý krôčik k tomu aby v roku 2010 absolvovala magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na katedre fotografie a nových médií. Následne už bola cesta jasná.

Ďalšie kroky smerovali k tvorbe, ktorú predstavila na niekoľkých individuálnych a mnohých skupinových výstavách na Slovensku a v zahraničí. Počas svojej tvorivej činnosti bola finalistkou, ako aj víťazkou niekoľkých prestížnych domácich a zahraničných fotografických súťaží (Foto roka 2010 a 2012 Nadácie VÚB, ESSL Award CEE 2009, výber diplomovej práce na NEU/NOW festival v Talline). V rokoch 2011 – 2014 bola spoluorganizátorkou OFF festivalu Bratislava. Absolvovala medzinárodnú stáž Aroundless, ktorá sa konala v Čechách a v Poľsku, a na ktorej sa zišli umelci z jedenástich krajín. V roku 2018 bola súčasťou rezidencie v Nida Art Colony v Litve, kde sú vybraní len niekoľkokrát ročne 4 až 5 profesionálni umelci z celého sveta. Mladá fotografka Andrea Juneková často hrá na psychologickú strunu a vytvára scény a atmosféry, v ktorých sú rafinovane prepletené absurdita, neistota, zlovestný nepokoj a humor. Vo svojej tvorbe sa venuje predovšetkým umeleckej fotografii. Avšak, pracuje aj s ďalšími médiami, inštaláciami, videom a podobne. Žije a tvorí v Bratislave.

V práci Andrei Junekovej dominuje viacvrstvový obsah, odkrývanie existenciálnych a psychologických rozprávaní, ako aj sebareflexívne otázky a súvisiace komplexné odkazy, s dôrazom na odchýlky od zavedených spoločensko-politických stereotypov a živý záujem o potlačené témy, ktoré prezentuje na pozadie novo odkrytých vrstiev obsahu.

Jej fantázia a rozjímanie nad vnútorným kozmom jednotlivca tvoria odkaz na surrealizmus, ktorý sa ďalej rozvíja v jemnej hre náhodných stretnutí spochybňujúcich ideály krásy a spoločnosti. Andreine vízie, prostredníctvom svojej zjavnej nepochopiteľnosti, zdôrazňujú jasný formálny jazyk využívajúci súčasné výrazové prostriedky inscenovanej fotografie, portrétu, denníka alebo atmosféru symbolickej prírodnej krajiny. Jej použitie gesta, výber rekvizít, orezanie obrazu či aplikovaná estetika naznačujú, že jednotlivé obrazy – solitéry majú pripomínať dosť ťažkú ​​a temnú stránku ľudskej existencie. Jemné a citlivé použitie svetla oválneho tvaru, ktoré je typické pre jej veľkú časť tvorby, odhaľuje vnútornú poetiku, ktorá sa často nachádza v gotickom umení. Fikcia noci, tmy, smrti, mŕtvych stuhnutých ľudských postáv, lietajúcich lyžičiek, rozbitých predmetov alebo tmavej tekutiny v umývadle. Fotografie Andrei Junekovej sa vyznačujú sofistikovanosťou a jemnosťou, ktoré sú podporené precíznym zvládnutím technologických aspektov médií fotografie. Pretrváva aj polemika o pojmoch neosobnosti a osobnosti. Autorské práce sa vyznačujú dostatočnou mierou zložitosti, viacvrstvovou kvalitou, tajomnosťou a emocionalitou vedenou osobnou koncepciou. Obzvlášť obohacujúcim aspektom jej práce je hra obrazu a jeho odraz v zrkadle: neskreslená realita je viditeľná dostatočne zreteľne, zároveň je napádaná a skreslená skúsenosťou a sebaklamom diváka. (text: doc. Mgr. Art. Jozef Sedlák)

1 2 3 ►