Vizuálny storytelling, vyrozprávaný podmanivými ilustráciami

Dátum: 06.12.2024

Autor: Martin Brix

Helga Pavelková je slovenská ilustrátorka známa svojou prácou v oblasti knižnej a editoriálnej ilustrácie. Počas svojho štúdia na Edinburgh College of Art v Spojenom kráľovstve získala bakalársky titul z ilustrácie a neskôr pokračovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde získala magisterský titul v rovnakom odbore.

Kresliť ju bavilo už skorého detstva. Bola to jediná vec, ktorá ju ako malú bavila. No v tom čase netušila, že je to niečo čomu sa chce venovať aj v dospelosti. Preto sa rozhodla študovať bilingválne gymnázium C.S. Lewisa v Bratislave. Po strednej škole ju to ťahalo „von“, niekam do zahraničia. Nevedela ale kam a čo. Keďže kreslenie ju stále napĺňalo, no ako prakticky rozmýšľajúci typ človeka, si nevedela predstaviť ako by ju mohla maľba uživiť. Najbližšie k jej praktickému rozmýšľaniu mal grafický dizajn. V tomto odbore ale nebola doma. Vtedy ešte nevedela, že existuje odbor ilustrácia a že sa dá aj študovať. Hnaná túžbou vycestovať si pozerala zahraničné vysoké školy. Až sa zaľúbila do jednej konkrétnej. Edinburgh College of Art. Bez žiadnych skúseností, podáva si Helga prihlášku. Asi to bolo očakávané, no Helga sa na prvý pokus nedostala na grafický dizajn na vysnívanú školu v škótskom Edinburghu.

A tak sa rozhodla lepšie sa pripraviť. Prihlásila sa na nadstavbu na Súkromnej škole umeleckého priemyslu animovanej tvorby na odbor grafický dizajn. Rok študovala, pracovala a vytvárala si portfólio. Čo však zmenilo smer jej cesty bolo náhodné narazenie na vydanie Illustration Now z vydavateľstva TASCHEN. Tu videla ako vie spolupracovať grafický dizajn s ilustráciou a kresbou. Vtedy zistila čo naozaj chce robiť. Po ďalšom neúspešnom roku hlásenia sa na grafický dizajn sa rozhodla podať si prihlášku o rok znova, no na ilustráciu. Zameraná na vysnenú Edinburgh College of Art nevidela inú možnosť aj keď známi ju presviedčali aby ostala doma a skúsila napríklad VŠVU. Navyše keďže ide o veľmi výberovú školu a do ročníka berú okolo 11 uchádzačov, Helgine šance boli veľmi nízke. Helga bola odhodlaná skúsiť to. Počas štúdia na nadstavbe sa viac začala venovať ilustrácií, školské zadania z grafického dizajnu si prispôsobovala na svoje ilustrátorské zadania a aj keď to nepomohlo v prospech známok, pomohla si vytvorením nového portfólia. Začala viac rozmýšľať v ilustrácii a cez ilustrácie rozpovedať rôzne príbehy.

Portfólio s ilustráciami poslala online formou do Edinburghu a podarilo sa. Helgu vybrali do druhého kola a pozvali si ju prezentovať svoje rozšírené portfólio osobne. Helga nadšená, nabalila si dosky grafikami, kresbami, ilustráciami a odletela do Spojeného kráľovstva prezentovať svoju tvorbu. Keď zbadala ostatných uchádzačov len s USB diskami, zneistela, no práve analógové portfólio je pravdepodobne pomohlo. Aj keď sa nedostala medzi 11 najúspešnejších, ocitla sa v takzvanom „waiting liste“ a čakala čo sa bude diať. A tak aj tento príbeh mal šťastný koniec a Hlege sa v lete ozývajú z Edinburgh College of Art, že im niektorý z uchádzačov vypadol a tak že majú pre ňu voľné miesto. V Edinburghu strávila úžasných 5 rokov. S titulom bakalár sa vracia na Slovensko a začala učiť na výtvarnú výchovu v angličtine.

Keďže nemala magisterský titul, tabuľkový plat nebol ideálny a preto sa rozhodla spraviť si magistra na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Navyše v tom čas vypukol covid a učenie sa presunulo do online priestoru, čo Helge vôbec nevyhovovalo. A tak sa vzdal učenia druhých a začala pracovať na sebe.

Jedno z prvých zadaní bol komiks VIRAL. Ide o Helginu interpretáciu ateliérového zadania na tému TRANS. Vo svojej práci sa odrazila od slova TRANSMISSION, teda prenos, a reagovala komiksom na aktuálnu situáciu v rámci pandémie, opatrení a ich následkov. Komiks je Helginým „prežutím“ celej situácie a poukazuje hlavne na strach, jeho rýchle šírenie a vysporiadanie sa s ním. Obrazová stránka komiksu naráža aj na istú sebastrednosť, ktorej sa človek prežívajúci strach dopúšťa a ako odrezanosť od ľudí určite nepomáha.

Helga Pavelková sa venuje editoriálovej aj knižnej ilustrácii. Jej voľnú tvorbu tvoria malé ilustrované zamyslenia, v ktorých pozoruje svoje alebo celkovo ľudské správanie, rozmýšľanie, motiváciu. Svoje pozorovania interpretuje do stále jednoduchších kresieb. Podľa Helgy má ilustrácia zabávať, vzdelávať alebo skrášľovať. Všetky tieto funkcie sú podľa jej názoru rovnocenné. Nebaví ju tvoriť len jedným štýlom, stále svoj rukopis mení a vyvíja. Dúfa, že je stále dostatočne jasne vidno rukopis jednej ruky. Helga kreslí prevažne digitálne, ale keď má priestor, rada používa tušovú kresbu, koláž, akryl alebo ceruzky. 

V roku 2022 získala ocenenie za knihu Dohviezdny večer v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska. Svoj vianočný príbeh napísalo 25 slovenských autorov a autoriek. V knihe sa ukrýva mnoho prekvapení pre deti aj dospelých. Dozviete sa tu, kde býva Ježiško, aký darček je najlepším darčekom na svete, koľko existuje vesmírov, komu sa v očiach trblietajú súhvezdia, a veľa iného o tajomnej spolupatričnosti medzi ľuďmi a zvieratami. A čo znamená poetický názov Dohviezdny večer? Naši predkovia tak hovorili Štedrému dňu. Vyjadruje to, že každý z nás má na nebi svoju vlastnú hviezdu, ktorá keď sa rozžiari, ako tá betlehemská, treba si spolu s najbližšími sadnúť k sviatočnému stolu a do jeho stredu položiť lásku. Príbehy ilustrovali Helga Pavelková a Peter Ličko.

V roku 2023 podieľala aj na kolektívnej výstave ilustrátoriek v galérii ATELIER XIII, kde predstavila svoje diela spolu s ďalšími umelkyňami. Výstava diel ilustrátoriek Romany Bejdovej, Helgy Pavelkovej, Klaudie Zorgovskej a Alžbety Božekovej s názvom Kedy to už skončí. Každá autorka výstavy opisuje jeden z možných prístupov ako kráčať životom k jeho koncu. Zobrazujú prežívanie, hľadanie aj kritický pohľad, no všetko s humorom a riadnou nadsázkou. Ilustrátori sa totiž nevedia brať až tak vážne. Helga vo svojich prácach rozmýšľa nad krásou a užitočnosťou. Jej tvorba sa zaoberá povolaniami, ktoré nie sú na prvý pohľad také “užitočné”. Umelci či atléti pracujú na kráse veľkých výkonov. No potom sú tu tí, ktorí prinášajú radosť. Tvoria pop kultúru, ktorá vie krásne veci ukázať. Krása inšpiruje len keď ju vidieť.

Aj keď pre Helgu to nebola ideálna práca, výsledok stojí za to. Múdry slávik sa hodí pre čitateľov v každom veku. Najmenším deťom sa zapáčia príhody o zvieratkách, babičkách a deduškoch v starobylých chalúpkach. Sú zrozumiteľné a krátke. Doplnené čarovnými ilustráciami od Helgy si ľahko nájdu cestu do detskej fantázie. Knižka Múdry slávik vyšla v rekordnom čase, pretože všetci tvorcovia sa do tejto úlohy poriadne zahryzli. Šéfredaktorka náhodou objavila pôvodné vydanie ukrajinských rozprávok z roku 1981 na knižnej burze, pôvodný prekladateľ Marián Heveši text znova upravil, nadviazala grafická dizajnérka Janka Bálik a ilustrátorka Helga Pavelková a vďaka ich nasadeniu mohlo vydanie knižky trvať len dačo vyše mesiaca. Ukrajina sa premietla aj do vizuálnej podoby knižky – nielenže má žlto-modrú obálku, ale ukrajinské ľudové motívy sa objavujú vo všetkých ilustráciách, ako ich vypátrala a stvárnila Helga, a text je vysádzaný písmom od ukrajinskej autorky Kateriny Korolevtsevovej, ktoré k folklóru pekne pasuje. Ale v rozprávkach to už tak chodí, že keď jedna náhoda strieda ďalšiu, do tretice vyjde všetko dobre. A napokon sa ukáže, že to vlastne žiadna náhoda nie je. Múdry slávik je kniha ukrajinských rozprávok, ktorú vydalo vydavateľstvo NOTA BENE. Pomocou týchto rozprávok môžeme lepšie spoznať dušu národa a zároveň pomôcť človeku bez domova.

Poslednou s prác boli ilustrácie, v spolupráci s Studio Goat, pre Karpatskú perlu – rodinné vinárstvo zo Šenkvíc ocenené mnohými cenami, ktoré v roku 1991 založili manželia Margita a Ladislav Šebovci. Úlohou Studio Goat bolo vytvoriť vizuálnu identitu značky a systém balenia. Zároveň sa snažili nájsť priamy spôsob komunikácie o výrobe vína a pomôcť ľuďom pochopiť rozdiel medzi konvenčnými praktikami a radikálnym novým prístupom k pestovaniu a spracovaniu hrozna. Spojivými prvkami komunikácie sú odtlačky viníc a motto: „Perly sa rodia vo vinici“. Motto a vzory dopĺňajú ilustrácie, inšpirované roľníkmi, ktorí boli sebestační a navzájom si pomáhali. Tieto ilustrácie odrážajú prístup, hodnoty a presvedčenia rodinného vinárstva, ktoré stojí v centre všetkého. Ilustrácie dodala talentovaná Helga. Farebne kódovaný systém etikiet zobrazuje ilustrácie tlačené na nelakovaný papier. Krabica je bez lepidla a s integrovanou rúčkou, aby sa eliminovalo použitie plastov. Výrazná typografia a dominantné logo robia balenie okamžite rozpoznateľným.

Poslednou výstavou alebo projektom bola výstava vo Vieche na Košickej ulici v Bratislave. Výstava zobrazuje okrem blbých vtipov aj „viechovské reálie“ (cez blbé vtipy, ale samozrejme trochu inak). Celá výstava vznikla ručnou kresbou na papier.

Helga okrem vlastnej tvorby pracuje ako ilustrátorka, visula a art directorka v bratislavskom štúdiu Milk. Má rada komerčnú ilustráciu. Na Helgin rukopis vplýva najme zadanie a cieľová skupina, ktorým sa snaží prispôsobiť. Jej hlavné týždenné aktivity zahŕňajú vytváranie obsahu pre online médiá, či už na objednávku alebo z vlastnej iniciatívy, komunikáciu s klientmi o aktuálnych alebo budúcich zákazkách či kolaboratívnych projektoch a mnoho ďalších úloh. Helgine ilustrácie nájdeme v časopise Slniečko, magazíne Apríl, v knižke Ako prežiť rodičovstvo a iných zaujímavých projektoch.

1 2 ... 5 ►