Hlbšie skúmanie konceptu fotografie, akcie, pohybu a využívania inscenovanej dokumentárnej tvorby

Dátum: 17.11.2024

Autor: Martin Brix

Fotografia je súčasťou Soninho každodenného života; preniká až do jej osobnej a intímnej pohody. Stala sa terapiou, ktorá jej mnohokrát pomohla zvládnuť ťažké životné situácie, výzvy a dokonca aj zdravotné problémy. V mnohých ohľadoch je to dôvod, prečo ráno vstáva. Definuje ju a vždy bude veľkou súčasťou toho, kým naozaj je. 

Soniin vzťah k fotografii sa postupne rozvíjal. Začalo to prehrabávaním sa rodinnými fotografiami a neskôr pokračovalo skúmaním nástroja – fotoaparátu v detstve na dovolenkách. Skúmanie postupne prešlo do sebavzdelávania, no stále bola fotografia len koníčkom. Keďže Soniu nezobrali na medicínu, podala si prihlášku na Školu dizajnu, kde sa chcela na rok „odložiť“ aby neskôr skúsila štúdium manažmentu v umení. Nakoniec skončila na fotke a to sa jej stalo osudovým.

Sonia Ščepánová je študentka bakalárskeho štúdia na Katedre fotografie a nových médií Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave v Ateliér fotografia, realita, konštrukcia pod vedením doc. Mgr. art. Jany Hojstričovej, ArtD.. Názov ateliéru fotografia, realita, konštrukcia do istej miery naznačuje polohu znovuoživenia inscenačných stratégií vo fotografii, keďže momentálne, pod tlakom dominantného aktivistického umenia nastal útlm takýchto polôh v umení. Sociológia, prírodné vedy a história, v prepojení s fotografiou, vytvárajú priestor pre interdisciplinárne diskusie v ateliéri. Zámerom nie je vychovať odborníkov na jednotlivé vedné disciplíny, ale tieto vedy majú vytvoriť zázemie pre premýšľanie študentov nad svojimi fotografickými projektmi.

Kreatívny proces pri Soninej práci sa líši podľa projektu; väčšinou necháva svoju myseľ voľnú a spontánnu, pričom umožňuje, aby sa nápady postupne formovali. Keď má jasnú predstavu o téme a koncepte projektu, premýšľa o každej fotografii samostatne. Zvyčajne si píše poznámky do denníka alebo na kus náhodného papiera o tom, čo si predstavuje, že by mohlo byť na fotografii. Počas následnej tvorby fotografií zisťuje, či jednotlivé predstavy o scéne fungujú alebo nie. Okrem toho vždy nosí so sebou analógový fotoaparát, ktorým zachytáva objekty, ľudí alebo priestory okolo seba. Pri dokumentárnych sériách je skôr pozorovateľ, ktorý sa snaží splynúť s prostredím. Keďže študuje na Katedre fotografie a nových médií, má skvelú príležitosť konzultovať svoje kreatívne procesy s najlepšími fotografmi a fotografkami, čo dáva Soni nové pohľady, nápady a uhly pohľadu na umenie fotografie.

Jedným z jej prvých projektov (2020) bola inštalácia 19 in 20 (19 v 20). Inštalácia 19 v 20 predstavuje skúmanie alternatívnej tvorby a jej vplyvu na kultúrnu sféru v spoločnosti počas zhoršujúcej sa epidemiologickej situácie na Slovensku. Napriek opatreniam prijatým v boji proti pandémii, ktoré izolovali umelcov aj verejnosť od pracovných príležitostí, tvorivých aktivít či prebiehajúcich projektov, sa Sonia rozhodla využiť túto situáciu ako inšpiráciu pre jej prácu. Aj napriek obmedzeniam materiálov, techniky či možností tvoriť v exteriéri využila estetizáciu banálnych objektov v domácom prostredí prostredníctvom média fotografie. V inštalácii 19 v 20 pracuje s médiom fotografie cez polaroidové zábery, ktoré dokumentujú ochranné alebo dezinfekčné predmety, ktoré sa stali invazívnou súčasťou našich životov. Rovnako dokumentuje akt zhromažďovania vecí či potravín pre pocit bezpečia a sebaobrany v krízovej situácii.

Polaroidové snímky reprezentujú aktuálnosť momentu domácej karantény, no zároveň ich vníma ako symbol náročnosti reprodukcie obrazu alebo pomalšieho šírenia choroby. Inštalácia pozostávala z obrazovky, ktorá zdôrazňuje izoláciu jednotlivca aj verejnosti počas najkritickejších epidemiologických situácií na Slovensku. Sieťové káble boli symbolom jedinej možnej komunikácie počas karantény. Sonia sa v tomto projekte snaží retrospektívne vyvolať v divákovi pocity, ktoré zažíval počas prvej vlny pandémie, a vyzýva ho, aby sa s nimi vyrovnal a prijal ich. Sonia tu posúva médium fotografie z plochého média do formy inštalácie a objektu. Inštalácia bola inštalovaná v Stredoeurópsky dom fotografie v Galérii Martina Martinčeka v Bratislave.

Štúdium na Škole dizajnu ukončila svojím absolventským projektom, ktorý bol súčasťou výstavy absolventských prác 4×3 v Pistoriho paláci v Bratislave (2021). Výstava prezentovala práce študentiek pomaturitného vyššieho odborného štúdia na Škole dizajnu. Kristína Denková, Ema Fajnor, Eliška Šufliarska a Sonia Ščepánová rozoberali témy ženskosti, význam termínu genius loci, abstraktnosť prírody či otázky duševného zdravia prostredníctvom média fotografie, videoartu či intermediálnych presahov. V absolventských prácach nachádzajú po štúdiu média fotografie vlastný vizuálny jazyk i témy, ktoré sú im blízke a nachádzajú vlastnú fotografickú identitu, ktorú prezentujú formou absolventských prác.

Na tejto výstave Sonia prezentovala projekt Synapsa (Synapse), ktorý spracovala na základe vizuálneho zachytenia depresívnych epizód, panických záchvatov, úzkostných stavov a psychosomatickej bolesti. Synapsa je bod kontaktu medzi neurónmi alebo medzi neurónmi a inými bunkami. Slúži na prenos impulzov z bunky na bunku, väčšinou jednosmerne. Plazmatická membrána synapsy je vysoko špecializovaná a obsahuje špecifické receptory. Tento názov symbolizuje liečbu klinickej depresie, počas ktorej sú špecifické receptory v mozgu vyživované inhibítormi monoaminooxidázy alebo inhibítormi spätného vychytávania serotonínu.

Sonia pracovala konkrétne s polaroidovými autoportrétmi. Rozhodla sa pre Polaroid práve preto, že inklinuje k tvrdeniu Susan Sontag z knihy On Photography, kde hovorí o podobnosti polaroidových snímok s dagerotypmi a zdôrazňuje, že každý obraz je neopakovateľný a ťažko reprodukovateľný originál. Čiernobiela farba obrazov evokuje pocity melanchólie alebo vtieravé temné myšlienky počas depresívnych epizód. Polaroidové fotografie pôsobia určitým spôsobom fakticky, no zároveň sa stávajú usvedčujúcou dokumentáciou Soniinho vnútorného prežívania. Blesk použitý pri fotografovaní Polaroidom môže miestami pôsobiť surovo alebo polovičato, no tento akt vníma ako symbol surovosti danej psychickej choroby. Pracovala s pojmami fotografia a akcia, pričom používala rôzne objekty alebo polohy tela na vyjadrenie psychosomatickej bolesti.

Svoje vysokoškolské štúdium na VŠVU odštartovala projektom M I S T A K E S (2022). Chyba – odklon od správnosti či od normy, porušenie pravidla. Kto určuje normu, pravidlá či vzorec správnosti? Odpoveď na túto otázku zostáva nepoznaná, no aj tak všetci prahneme po dokonalosti. Dokonalosť tkvie v zbavení sa akejkoľvek chyby alebo nedostatku. Tie Sonia neodstraňuje no sústredí sa na ne a vyzdvihuje ich, využíva ich ako vizuálny umelecký prvok. Bezchybnosť obsahuje všetko to, čo patrí k podstate nejakej veci, čo zodpovedá nejakému ideálu. Pojem dokonalosti závisí od toho, aké významové útvary, najmä kategórie, intervenujú v úvahách o nej. Dokonalosť je povaha toho, čo je dokonalé, čo je úplne dokončené a už nie je schopné nijakého vývoja. Publikácia M I S T A K E Sje úplne dokončená, avšak v budúcnosti je schopná ďalšieho vývoja či pokračovania. Ani tento oxymoron neodkrýva skutočnosť či je projekt o chybách bezchybný. 

„Na tom, čo sa mi páči na dnešnom umeleckom vyjadrení prostredníctvom fotografie, je, že podporuje sebavyjadrenie, a jednotlivé žánre fotografie sa čoraz viac prepájajú. Umeleckí tvorcovia, ktorí preferujú iné umelecké médiá, používajú fotografiu nielen ako nástroj na dokumentáciu, ale aj ako súčasť svojej práce. V tejto spoločnosti fotografia vytvára neustále vizuálne stimuly v rôznych médiách, ako sú reklama, film, digitálne umenie, správy s politickým alebo informačným obsahom a podobne.“ (Sonia Štepánová v rozhovore pre Les Nouveaux Riches)

V minulosti sa v Soninej práci pravidelne objavovala téma psychického a duševného zdravia, cez ktorú sa snažila uľaviť sebe samej a zároveň upozorniť diváka na tento problém. Po istom čase, keď sa tejto téme venovala, sa však pre ňu stala kontraproduktívnou.

Rok 2023 bol pre Soniu mimoriadne úspešným. Stala sa finalistkou kategórie Študenti a mladí fotografi do 26 rokov (medzinárodná kategória) – séria fotografií – v rámci Slovak Press Photo 2023 s jej sériou fotografií Daj mi stoličku, na ktorú si môžem sadnúť. K tomu pridala víťazstvo v Cene diváka s najvyšším počtom hlasov za fotografiou Očista.

Daj mi stoličku, na ktorú si môžem sadnúť je séria fotografií vytvorená pod vedením Lenky Lindak Lukačovičovej, vďaka ktorej sa Sonia rozhodla pracovať s farebnou fotografiou a pojmami fotografia a akcia, s ktorými stále pracuje. Ide o sériu fotografických obrazov, ktoré spájajú vnútorné a vonkajšie psychické zážitky. Fotografie vytvárajú dramatický príbeh, v ktorom autoportréty alebo dokonca zátišia naberajú surrealistické rozmery. Prostredníctvom rôznych gest, výrazov tváre, sekvenčných obrazov alebo práce s objektmi vznikajú intuitívne spojenia medzi fotografiami. „Daj mi stoličku, aby som si sadol“ povzbudzuje diváka, aby prežil svoju osobnú životnú záťaž spolu s mojou. Očista je fotografia zo série, ktorá pozostáva z troch fotografií, ktoré znázorňujú metamorfózu očisty od psychických problémov, vzťahuje na proces odstraňovania nečistôt alebo kontaminantov z látky alebo prostredia, či mentálnych stavov.

Sonia Ščepánová je študentkou bakalárskeho štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave pod pedagogickým vedením Jany Hojstričovej. Je veľkou nadšenkyňou analógovej a instantnej fotografie, spájajúcej fotografiu s inštaláciami, performance a intermediálnymi presahmi.

1 2 ... 6 ►