Dotyk tradície

Dátum: 10.11.2024

Autor: Martin Brix

Absolventka keramiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u akademickej sochárky Ivice Vidrovej Langerovej (1999 – 2005). Venovala sa predovšetkým úžitkovej keramike, ale tvorila aj keramické a porcelánové šperky. Absolvovala internú stáž na VŠVU, ateliér priemyselného dizajnu u doc. Ferdinanda Chrenka a stáž v ateliéri keramiky a porcelánu na VŠUP v Prahe a na ASP Wroclaw. Venovala sa aj lektorskej činnosti v škole remesiel v ÚĽUV-e v Bratislave.

Viera Joštová Igriciová pochádza z Partizánskeho, no celý svoj dospelácky život žije a tvorí v Bratislave. Cesta k umeniu nebola úplne priamočiara. Začiatky tvorivej činnosti mala už v detstve okolo seba. Mama bola v tej dobe veľmi zručná – štrikovala, šila a Vierka jej pozerala na ruky a pomaly sa učila šiť aj ona. Otec tiež všestranne zručný a v dielni mal pre svoje dcéry odložené vlastné kladivká. Takže o tvorbu nebola núdza. Už počas školy mala potrebu sa výtvarne vyjadrovať. Na základnej škole to bolo kreslením a na strednej aranžérstvom a propagáciou. Po strednej škole nasledovala Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, odbor úžitkové umenie so špecializáciu na keramiku. Vierka pracovala ako „floristka“ a dnes aj ako „visual merchandiser“, teda osoba zodpovedná za vizuál predajní a výkladov a za plánovanie prestavieb oddelení a kampaní.

Tvorí prevažne menšie úžitkové keramické súpravy a keramické a porcelánové šperky, pri ktorých experimentuje s rôznymi keramickými technikami. Pracovala však už na rôznych témach. Vytvorila napríklad inštaláciu keramických prvkov do átria rodinného domu, haptickú stolovú hru pre nevidiacich, alebo v spolupráci s textilnou dizajnérkou Ľubicou Poncik vznikli kolekcie šperkov Haban Touch I a II, kde pri tvorbe čerpala inšpiráciu z tradičnej habánskej keramiky.

Vytvoriť hravý dizajn s pridanou hodnotou si vyskúšala ešte na vysokej škole. Vierka vytvorila Hru pre nevidomých (2002), ktorá je zameraná na trénovanie hmatu a priestorového vnímania nevidomých. Hráč si náhodne rozloží figúrky rôznych profilov na hraciu plochu. Dve figúrky sú označené značkou a určujú začiatok a koniec cesty. Figúrky majú rôzne profily, ktoré vytvárajú labyrint skrývajúci aj viac možných ciest. Hráč musí figúrky otočiť tak, aby profily figúrok vytvorili cestu, po ktorej sa dá súvisle prejsť prstom z bodu a do bodu B. 

Raňajky v tráve je Vierkinou bakalárskou prácou, ktorá je inšpirovaná hrou detí s bublifukom a bublinami. Súprava je ideálna na servírovanie raňajok do trávy, alebo do postele. Nádobky majú oblé dná ako bubliny, takže  samostatne nestoja. Každá má na podnose svoju jamku, alebo sa jednoducho položia do trávy alebo periny.

Štúdium na VŠVU končila diplomovou prácou Vstup do architektúry (2005) – Socha vo verejnom priestore – kde si tém prispôsobila na objekt vo vstupe domu architektov. V priestoroch átria rodinného domu architektov Michaeli a Juraja Hantabalových vytvorila kompozíciu z keramických objektov, ktoré majú evokovať pohyb a rast vychádzajúci zo stien, ako kontrast k minimalistickej architektúre. Kompozícia je postupne prerastená popínavými rastlinami a stáva sa ich súčasťou. Naopak, počas zimy, po opadaní lístia, je opäť dominantou átria a vytvára hru so svetlom alebo snehom.

Kolekcia keramických šperkov Haban Touch I (2021) vznikla v spolupráci s textilnou a odevnou dizajnérkou Ľubicou Poncik. Ľubica vytvorila pestrú odevnú kolekciu inšpirovanú motívmi habánskej keramiky17. – 19. storočia. Prizvala Vierku, aby k jej kolekcii vytvorila keramické šperky, ktoré sa budú nosiť na stuhách, ušitých zo zvyškov látok z kolekcie. Pri tvorbe čerpala z Ľubiciných autorských potlačí a tradičných motívov kvetov a zvierat habánskej keramiky. Vybrané motívy priamo preniesla do 3D, iné ďalej autorsky upravovala do nových tvarových variácii. Prívesky umožňujú rôzne spôsoby prevliekania a nosenia. Šperk tak môže byť súčasťou odevu, nosený podľa nálady majiteľky. Zo spolupráce tak vznikla variabilná kolekcia náušníc a náhrdelníkov.

Kolekcia keramických šperkov Haban touch II (2023) je pokračovaním tejto úspešnej spolupráce. Ľubica tentokrát vytvorila kolekciu ľanových odevov, opäť inšpirovanú motívmi habánskej keramiky17. – 19. storočia. K tejto kolekcii Vierka navrhla ľahučké šperky na denné nosenie. Prívesky a náušnice sú tvarovými variáciami veselých Ľubiciných dezénov krúžkov, elíps a obláčikov, ktoré doplnila retiazkami a komponentmi zo striebra a prírodnými koženými šnúrkami. Šperky sú odlievané a každý odliatok je namáčaný alebo polievaný glazúrou. Je to náhodný proces, ktorý sa nedá zopakovať. Každý šperk je teda jedinečný originál.

Tvorí aj v iných výtvarných médiách. V roku 2022 ilustrovala knihu Peníze až na prvním místě aneb Pár investičních otázek na tělo od Štěpána Lacinu. Vierku do projektu oslovil editor knihy, ktorý vedel, že sa ilustrácii síce primárne nevenuje, ale dal jej zadanie na jednu ilustráciu. Autorovi knihy sa to tak zapáčilo, že nakoniec Vierka ilustrovala celú knihu. Kniha je vysoko praktická, zrozumiteľná a čítavá príručka o tom, na čo si dať pozor pri investovaní. Lacina v knihe odpovedá na 65 otázok, ktoré pomôžu začínajúcim investorom či ich poradcom urobiť v oblasti investícií kvalifikované a správne rozhodnutia.

Jedným z posledných projektov je kolekcia stolových lámp WAVE, ktorá je inšpirovaná tradičnou keramikou zo zbierkových predmetov z Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave. Kolekcia vznikla v otvorenom ateliéri ÚĽUV. Podstavec z póroviny navrhla Viera Joštová Igriciová. Pri tvorbe preberá základný tvar tradičného hrnčiarskeho a džbánkarskeho výrobku, ktorý následne po povrchu vlní. Rôzna výška a hustota zvlnenia vytvára tvarové varianty lámp, ktoré dokážu dotvoriť atmosféru v súčasnom interiéry. Prototypy vytočili na kruhu, glazovali a vypálili v Slovenskej ľudovej majolike v Modre. Tienidlá navrhla Ľubica Poncik, pričom použila tradičné domáce plátno s ľanovým vláknom v prírodnej farbe.  Lampy skompletizovali manželia Moravčíkovi (Venandi s.r.o.). Kolekcia bola zaradená do „shortlistu“ prác v rámci projektu KOLABO 2024. 

Venuje sa aj akvarelovej maľbe a príležitostne aj lektorskej činnosti. V škole remesiel ÚĽUV RCR v Bratislave lektorovala Letnú školu remesiel pre deti a kurz hrnčiarskej výroby pre dospelých. Zúčastnila sa na viacerých kolektívnych výstavách na Slovensku, v Čechách a Rakúsku.

Viera Joštová Igriciová tvorím pod značkou IGRI. Vierka je hrdá na všetky svoje projekty, ktoré vznikli za posledných pár rokov a vznikli v spolupráci. Má šťastie na skvelých ľudí a tvorivý proces v tíme jej veľmi vyhovuje a posúva ju dopredu. Najbližšie má v pláne venovať sa nejaký čas akvarelovej maľbe. A možno bude aj výstava. No na keramiku si určite nájde čas a po akvarelovom období by sa rada vrátila k tvorbe úžitkových setov na stolovanie.

1 2 ... 8 ►