Hľadanie krásy a nový významov v nepotrebných alebo obyčajných veciach

Dátum: 02.11.2024

Autor: Martin Brix

Sandrina cesta k umeniu začínala už v detstve. Dedko bol výtvarník – maľoval a učil na stavebnej priemyslovke v Trenčíne kresbu. Vždy keď bola Sandra s bratom na prázdninách u babky a dedka kreslili na staré technické výkresy, modelovali z moduritu a vytvárali malé objekty z gaštanov. Jej pôvodný plán bol ísť študovať psychológiu. Napokon si vybrala výtvarné umenie – konkrétne učiteľstvo výtvarného umenia. Vraj intuitívne a podvedome pokračovala v šľapajach svojho dedka, ktorý bol taktiež pedagóg a výtvarník.

Ale nebol to len dedko čo inšpiroval a do istej mieri nasmeroval Sandrinu cestu za umením a dizajnom. Vzťah k móde si Sandra budovala z maminej strany. Sandrina mamina rada a zručne šila a zas jej mamina, teda Sandrina babka, bola krajčírka v už neexistujúcej Merine. Mamina, ktorá robila na personálnom v Ozete, Sandre aj jej bratovi šila rôzne kúsky oblečenia a domov nosila kopy farebných látok. Tie chodila Sandra obdivovať a skúmať rôzne textúry a materiály. Z nich neskôr šila jednoduché oblečenie pre bábiky.

Sandra Popaďáková, dnes už s nový priezviskom Soláriková sa narodila v Trenčíne, študovala výtvarnú výchovu v Banskej Bystrici, kde získala aj doktorát z didaktiky výtvarného umenia. Počas štúdia absolvovala stáž na Fakulte výtvarných umení Krakovskej univerzity v Krakove so zameraním na grafický dizajn. V súčasnosti pracuje ako učiteľka a vedúca výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole J. Cikkera v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe hľadá nové experimentálne formy grafiky, ako je napríklad „rytie do platne“. Jej autorskou technikou je „vinylcut“ (platňoryt), kde vpisuje svoje autentické stopy do čistej, neoznačenej vinylovej platne a tým vytvára originálnu viacfarebnú grafiku, ktorá sa odlišuje od jej „maliarskej“ aplikácie farby na kruhovú matricu. Neúplným vrstvením farby tak reaguje na dokonalý tvar kruhu, ktorý vníma ako určitú tekutinu plynúcu časom.

Okrem grafiky sa venuje aj tvorbe šperkov a textilných diel. Už na vysokej škole vyrábala šperky. Jeden večer, keď kráčala domov, jej v hlave skrsol nápad urobiť obrovské náušnice z drôtu a novín. Pracovala na nich do noci a neskôr to už išlo samo. Sandra sa v tej dobe považovala za celkom univerzálnu umelkyňu – kreatívnu osobu. Chcela vedieť a vyskúšať všetko. Prešla si sochou, kresbou, grafikou, maľbou alebo fotkou. Ako mladú študentku ju bavilo v podstate všetko. No mimo školy sa v tom čase venovala najmä šperku. Pod značkou SEPIA vytvárala sexi, extravagantné, provokatívne, inovatívne a autorské šperky (SEPIA = Sexy, Extravagantné, Provokatívne, Inovatívne, Autorské šperky a doplnky). SEPIA otvárala dvere do nevšednosti, originality, niečoho nového, čo ste v tej dobe ešte nevideli. Jedinečný štýl si táto značka udržala aj preto, lebo Sandra recyklovala rôzny odpadový materiál, ktorý sa povaľoval všade okolo nás bez povšimnutia. SEPIA práve takému materiálu dodávala nový dych a následným spracovaním ho povýši na niečo umelecky hodnotné. Niekedy bol materiál priznaný, inokedy zas zakamuflovaný tak, že na to, z čoho je vlastne šperk vyrobený, neprídete. Dnes už Sandra netvorí pod hlavičkou SEPIA, no v tvorbe stále pokračuje pod vlastný menom.

Sandru to však vždy ťahalo ku grafike, preto jej išlo hlavou, ako ju prepojiť s niečím úžitkovým. Nakoniec to prišlo možno nečakane, keď zariaďovala dom a hľadala pekné obliečky. Vtedy si povedala, že si vytvorím vlastné, že si ich potlačí linorytom a tak bude mať originálny kus, ktorý nemá nikto iný. Začalo sa to teda obliečkami, neskôr prišli vankúše, utierky, obrusy a podobne.

„Keď sa povie DUCHNA, ako prvé sa mi vybavia prázdniny u babky, ktorá mi neustále opakovala “poriadne sa prikry tou duchnou, nech neprechladneš”. Pretože vždy zaspávam s nohami preloženými cez paplón, najlepšie ležmo na bruchu. Určite sa aj Vám so slovom „duchna“ vynoria spomienky na ťažké periny, ktoré mala každá správna stará mama pripravené pre svoje vnúčence v perináku. Moja babka mávala duchny ešte aj v lete. Nikdy nezabudnem, ako sa hnevala, keď sme do nich s bratom skákali a perina nás do seba doslova „vcucla“. Keď som vymýšľala názov pre moju novú značku, bol jasný už od začiatku…“ spomína Sandra na svoje detstvo.

DUCHNA vznikla z lásky ku grafike a dizajnu. Sandra, ako vysokoškoláčka, sa do grafiky doslova zamilovala na študijnom pobyte v Krakove. Neskôr jej tvorba prechádzala rôznymi etapami. Od šperkov a fotografie ju to však stále ťahalo späť ku grafike. Keď si zariaďovala dom, chcela do spálne zaujímavé obliečky, no nič nevyhovovalo jej predstavám. Vtedy prišiel nápad vytvoriť veľkoformátovú grafiku, ktorá bude poskytovať niečo viac ako len pôžitok pre oko. Grafika, ktorá bude úžitková a bude sa dať v nej aj spať.

Na potlač produktov pod hlavičkou projektu DUCHNA využíva rôzne grafické techniky – monotýpiu, linoryt a sieťotlač. Grafika je jediným výtvarným médiom, pri ktorom vznikajú viaceré kópie a pritom každý jeden signovaný a podpísaný kus sa vníma ako originál. To platí aj pri DUCHNA obliečkach – na každom kuse obliečky je prišitý štítok, kde je uvedené poradové číslo a celkový náklad tlače (napr. 1/50, čo znamená, že je to prvá tlač z celkového počtu 50ks). DUCHNA je Sandrina autorská práca, ktorá prechádza viacerými postupmi. Návrh dizajnu, ručné grafické spracovanie, ručné potláčanie textilu až nakoniec samotné šitie obliečok. Keďže rada upcykluje veci a z metráže jej vznikajú odrezky rôznej veľkosti, využívam ich na ďalšie produkty. Napríklad aj na štítky, ktoré si taktiež sama potláča. DUCHNA spája lásku k umeniu a spánku. Kvalitný spánok je základ pre dobrý štart do nového dňa a preto dbá aj na materiál, z ktorého sú obliečky šité. Originálna grafika a prvotriedna bavlna spoja Vaše pohodlné  snívanie s umeleckým zážitkom. K obliečkam sa časom pridali utierky, dekoratívne vankúše, štóly a iný bytový textil.

„Už odmalička som prerábala oblečenie podľa svojho vkusu. Či už to boli šaty pre Barbie, staré tričká alebo nohavice – odstrihnúť, prestrihnúť, vystrihnúť, zafarbiť, namaľovať, prešiť – to ma neskutočne bavilo. Najviac ma však baví výsledok – jedinečný kus oblečenia, ktorý nemá nikto iný iba ja. Teraz ho môžete mať aj Vy.“ Takto nejako sa začal príbeh DUCHNA uchycovaného oblečenia.

Upcyklácia je pre Sandru prirodzená vec. Dať niečomu starému, nepotrebnému a nechcenému nového ducha je určitým spôsobom aj životný štýl. Sandra tento životný štýl žije dennodenne a obklopuje sa upyckovanými vecami ktoré vidí okolo seba takmer všade. Nechcený premaľovaný nábytok získaný od kontajnera, knižnica vytvorená z dedkových včelích úľov, stolík zo starých úľov, vankúše zo zbytkových látok, obrazy namaľované na nájdených preglejkách, prečalúnené kreslá a stoličky získané spôsobom „nevyhadzujte, ale darujte“, prefarbené a redizajnové oblečenie… a mohli by som pokračovať ďalej. Do DUCHNA portfólia Sandra pridala upcykované košele.

Väčšinu košieľ získava z obchodov „z druhej ruky“.  No nie je to sranda. Niekedy celé týždne hľadá v sekáčoch košele, ktoré by vyhovovali jej požiadavkám – kvalitný materiál (zameriavaa sa predovšetkým na bavlnu), výborný stav (ideálne aj s visačkou), jednoduchá farba, jednoduchý strih. Ďalší spôsob, ako Sandra získa košeľu na tvorbu, sú jej kamarátky a vyradené košele ich mužov (väčšinou sa im podarí ju niekde roztrhnúť a už ju nemôžu nosiť, no Sandre to samozrejme nevadí, veď aj tak ju bude celú prerábať). Keď sa jej podarí „uloviť“ vhodný kúsok, prichádza tá príjemnejšia časť. Redizajn (alebo upcyklácia). Túto fázu má naozaj najradšej. Najskôr upraví strih a potom sa hrá s vizuálom. Niektoré košele potláča ručne z lina alebo vlastných pečiatok, na niektoré používa sieťotlačové techniky a najradšej experimentuje so zapúšťaním farby do textilu. Používa kvalitné sieťotlačové farby a pigmenty na vodnej báze od nemeckého výrobcu Bezema. Ich produkty sú ekologické čo sa týka výrobného procesu, ale aj farby ako takej. S potlačou a úpravou strihu to nekončí. Po odpáraní starých štítkov, našití nových DUCHNA štítkov a fixovaní farby nasleduje tá najdôležitejšia časť – pranie a žehlenie. Všetky košele po výrobe operie a ožehlí, aby k Vám prišli čistučké a pripravené na okamžité nosenie. Vytvára z pánskych košieľ štýlové kúsky pre ženy, ktoré chcú vyčnievať z davu. Jej upcyklované úlety sú plné neonových farieb, kontrastných vzorov, asymetrických strihov ale aj nestarnúcej black&white klasiky.

Sandra je v neposlednom rade aj talentovaná učiteľka výtvarného odboru na Základnej umeleckej škole Jána Cikkera v Banskej Bystrici, kde učí nemenej talentované deti, ako prejaviť svoju fantáziu.

Sama nie je presvedčená či sa viac cíti ako šperkárka, ako textilná alebo odevná návrhárka, či ako grafička. No celú jej tvorbu spája upycling. Sandra je hlavne upcyclistka. Vidno to v šperku, kde používala materiály ako staré noviny, kovové vrchnáky, plechovky, dokonca aj špikové kosti z vývaru, ktoré najprv dôkladne vydezinfikovala aby z nich neskôr vytvorila originálne dizajny. Rukami jej prešlo laboratórne sklo, plastové značky, skrátka všetko čo jej niekto daroval alebo čo našla. V textilnej tvorbe pretvára pánske košele. V grafike pracovala s viacfarebnými otlačkami platní (tzv. platňoryt), kde ako matricu používa platne, od známeho, ktorý jej ich daroval, lebo už boli poškodené. Dokonca vo svojej dizertačnej práci spracovávala tému „umenie recyklácie vo výtvarnej edukácii“. A keď sa pozrieme na dom, v ktorom žije Sandra spolu so svojou rodinkou, zistíme, že ide o starú drevenicu, ktorá bola rozobratá, prenesená a znovu postavená s novými modernými prvkami a kopou upcykovaného a redizajnového nábytku. Upcycling je Sandrin životný štýl. Hľadanie krásy a nových významov v nepotrebných alebo obyčajných veciach.

1 2 3 ►