Ilustrátorka krásnych harmónií a prírodných motívov, ktoré prinášajú pokoj mysle

Dátum: 14.10.2024

Autor: Martin Brix

Väčšinu inšpirácie čerpá z prírody. Rada kreslí zvieratá, kvety, bylinky a rastliny – tie zvyčajne dominujú v jej ilustráciách. Jej špeciálnym projektom bola interaktívna výstava Paper Tales inštalovaná v lese, ktorá pozýva návštevníkov preskúmať jej diela v nevšednom prostredí. Vo svojej tvorbe využíva najmä digitálne techniky na vytváranie nádherných obrázkových kníh, pop-up kníh a spoločenských hier. Ak má na to priestor a čas, tak rada kombinuje tradičnú maliarsku a grafickú techniku ​​voľne s počítačovou post-produkciou. Svoje práce adresuje hlavne deťom a mladým ľuďom. Diela, ktoré vytvára, majú vždy skutočnú harmóniu a zvláštnu, pokojnú atmosféru postavenú na jemných, čistých tvaroch a jemných farbách.

Už od detstva mala záujem o tvorivé projekty, vyrábala bábky a knihy pre svojich rodičov. Rozhodnutie venovať sa umeniu prišlo počas strednej školy, kde si uvedomila, že si seba nedokáže predstaviť v inej oblasti. Svoju prácu zameranú na ilustrácie považuje za neoddeliteľnú súčasť svojho života a vďaka tomu sa dostala k projektom pre rôzne kapely, vydavateľstvá a štúdia ale aj k vlastnej voľnej tvorbe.

Bianka sa venuje predovšetkým ilustrovaniu kníh, spolupracuje na rôznych umeleckých a kultúrnych projektoch, má za sebou niekoľko výstav a v zbierke aj pár ocenení. Medzi jej známe diela patria ilustrácie v knihe Kvapky na Kameni a detská kniha Toddler Punk. Bianka tiež vystavovala svoje diela na viacerých prestížnych výstavách, ako napríklad na I. Budapest Illustration Festival či v Maďarskej národnej galérii. Jej tvorba sa zameriava na detailné a hravé ilustrácie, pričom spolupracuje na projektoch, ktoré sa venujú záchrane priemyselného dedičstva Slovenska, napríklad v rámci projektu Čierne diery alebo riešia enviromentálne témy. Ilustruje nielen knihy, ale aj grafiky pre rôzne kultúrne publikácie a spoločenské hry (v spolupráci so značkami ako Lebo Mädveď alebo Pucle)​. Bianka je členkou maďarsko-slovenského zoskupenia IN SITU, kde sa prezentuje ako performerka.

Bianka prerazila najmä ilustrovaním detských kníh. Medzi jej najznámejšie diela patria ilustrácie v knihe Kvapky na kameni (2019), ktorá zobrazuje príbehy o výnimočných ženách v histórii Slovenska. 50 príbehov českých a slovenských rebeliek. Príbehy päťdesiatich žien a dievčat z Čiech a Slovenska, ktoré posúvali hranice. Nenápadné ale vytrvalé rebelky bojovali za práva žien, snažili sa uplatniť v umení, športe alebo vo vede. Niektoré z nich používali aj naozajstné zbrane, no väčšina z nich len svoj hlas, svoj um, vytrvalosť. A lásku, lásku k umeniu, k ľuďom, ku svojej krajine. Niektoré známe, iné zabudnuté, no všetky si zaslúžia našu pozornosť, pretože ako kvapky na kameni, krôčik po krôčiku, prešliapali cestičku tým ďalším.

Kamila Musilová a Monika Kompaníková zastrešovali projekt za obe krajiny, no napísali aj niekoľko príbehov. K nim sa pridali české autorky Lucie Jarkovská, Hana Krutílková a Klára Kubíčková, slovenské príbehy doplnili rešpektované spisovateľky Gabriela Futová, Veronika Šikulová, Zuzana Štelbaská a historička Monika Kapráliková. O ilustrácie sa postarala súčasná špička z českej aj slovenskej scény, ktorú zastúpili Pavla Baštanová, Jana Farmanová, Magdaléna Gurská, Han, Aneta Františka Holasová, Barbora Idesová, Margarita Khavanski, Veronika Klímová, Kateřina Kynclová, Nikola Logosová, Michaela Mihalyi, Jana Nachlingerová, Monika Pascoe Mikyšková, Ilona Polanski, Alica Raticová, Tereza Říčanová, Broňa Schragge, Dagmar Skokanová, Petra Slabá, Taja Spasskova, Ivana Šáteková, Marie Štumpfová, Andrea Tachezy, Bianka Török, Veronika Vlková a Lucia Žatkuliaková.

Biankine ilustrácie sú hravé, plné farieb a dynamiky, čím výrazne prispievajú k vizuálnemu zážitku čitateľov. V detských knihách, ako je Toddler Punk a jeho pokračovanie, sa zameriava na prepojenie fantázie s realitou a prináša zábavné, moderné a ľahko čitateľné ilustrácie pre mladších čitateľov​. Ťulinove hudobné príbehy sú jedinečným spojení príbehov spisovateľky Moniky Kompaníkovej a pesničiek skupiny Toddler Punk s hosťami Dorotou Nvotovou, Jurajom Benetinom, Michalom Kaščákom a Tomášom Slobodom. Na začiatku bolo zopár náhodných slov a akordov, neskôr veta, text, pesnička, potom kapela a napokon hudobný album a booklet v podobe ilustrovanej knižky. Toddler Punk sa zrodil z každodenných situácií, ktoré zažívame ako rodičia s našimi deťmi a ktoré sa zhmotnili v hudbe a v príbehoch Ťulina a jeho rodiny. Ťulino je chlapec, ktorému je tento svet tak trochu malý. Preto občas fantazíruje, občas sa bojí, niekedy sa zlostí a pred nudou ho zachraňujú výlety do vesmíru. Ťulinove príbehy sprevádzajú pesničky, ktoré detského poslucháča nepodceňujú a rodičov neotravujú. Zložili ich Ľuboš Kukliš, Oliver Rehák a Jozef Vrabel.

Bianka Török sa podieľa aj na kultúrnych projektoch, ktoré podporujú ochranu a revitalizáciu priemyselného dedičstva. Jedným z týchto projektov je Čierne diery, zameraný na zobrazenie opustených a chátrajúcich priemyselných stavieb na Slovensku. V rámci tohto projektu vytvorila ilustrácie, ktoré zachytávajú industriálnu architektúru v novom, umeleckom svetle. Jej dielo Malý vrch a Krásna Hôrka zahŕňajú ilustrácie hradu Krásna Hôrka, ktoré spájajú históriu so súčasnosťou pomocou archívnych dokumentov​. 

Biankina tvorba bola vystavená na viacerých výstavách, vrátane I. Budapest Illustration Festival a výstavy v Maďarskej národnej galérii. Na týchto podujatiach vystavovala nielen knižné ilustrácie, ale aj umelecké grafiky a obrazy, ktoré sa pohybujú medzi surrealizmom a realizmom. V roku 2019 bola súčasťou výstavy Saját Magunkat Szőjük Szövetté v Maďarskej národnej galérii, kde prezentovala svoje grafické práce​.

Svojou diplomovou prácouna Budapest Metropolitan University, spoločenskou hrou s názvom Perigo, sa Bianka dostala do sveta hier. Táto stolná hra má environmentálnu tému a je zameraná na záchranu ohrozených zvierat z oblastí ohrozených ťažbou dreva. Cieľom hráčov je čo najskôr zachrániť zvieratá skôr, než prídu o svoje prirodzené prostredie. Hra sa zaoberá vážnymi ekologickými otázkami a bola navrhnutá s úmyslom, aby deti hravou formou spoznali environmentálne problémy, ktoré ohrozujú budúce generácie.

Neskôr spolupracovala so slovenskou značkou Pucle, ktorá kombinuje umenie a puzzle. Jej dielo pre Pucle s názvom DinoVia je jednou z populárnych ilustrácií zaradených do portfólia tejto značky. Pucle vytvára umelecké puzzle, ktoré je možné po dokončení zarámovať a použiť ako dekoráciu. Tento projekt je zameraný na prezentáciu umelcov cez hravé médium puzzle, pričom Pucle podporuje nielen zábavu, ale aj rozvíjanie estetického cítenia. Biankina práca pre Pucle je typická pre jej farebné a hravé ilustrácie, ktoré sú ladené v optimistickom duchu a harmonizujú s prírodou. Bianka sa v tomto roku podieľa na projekte spoločenskej hry Biodio od štúdia Lebo Mädveď (v spolupráci s organizáciu Lesmír), ktorá sa zameriava na lesné ekosystémy. Táto hra je navrhnutá tak, aby vzdelávala hráčov o ochrane prírody a posilňovala ich ekologické povedomie. Hráči sa dozvedia o rôznych živočíchoch a rastlinách, ktoré obývajú slovenské lesy, a o ich úlohách v ekosystéme. Hra obsahuje aj pexeso s ilustráciami zvierat, čo zvyšuje jej edukatívny aspekt.

Interaktívny projekt s názvom Paper tales s milými postavičkami pozýva divákov do lesoparku. Rôzne postavičky ilustrácií, ktoré sme zvyknutí vídať v knihách, stolových hrách alebo na plagátoch, boli tentokrát vytlačené na veľké plastové panely a následne „presídlené“ do živej prírody, konkrétne do lesoparku Berek v Nových Zámkoch. V jarnej, pulzujúcej prírode, pod stromami, v objatí kríkov a vegetácie, mohli návštevníci objaviť kreslených „prisťahovalcov“ od Bianky Török. Cieľom tejto „nekonvenčnej“ výstavy, ktorú grafická dizajnérka a ilustrátorka z Nových Zámkov umiestnila na nezvyčajné miesto, je umožniť návštevníkom – malým aj veľkým – nahliadnuť do jej sveta. Tým, že ilustrácie vystavené v Bereku rozprávajú príbehy jej spomienok, ktoré sú späté s týmto miestom. Postavičky preniesla z ich obvyklého prostredia do prírody, aby rozšírila možnosti interpretácie ilustrácie v živom, prirodzenom priestore. Figúry umiestnené v prírode môžu návštevníci vidieť aj na digitálnej platforme s nakresleným prírodným pozadím – porovnaním týchto dvoch verzií môžu ešte intenzívnejšie zapojiť svoju fantáziu.

Bianka vytvára láskyplné ilustrácie, v ktorých sa záhradný pozemok rozrastá na tajomný svet plný zvláštnych rastlín, kde žijú príťažlivé a mystické bytosti. Je to ilustratívny príklad toho, ako úžasným spôsobom dokáže premeniť všednosť na veselý a tajomný svet, akoby vystrihnutý z rozprávky. Robí to ľahko, pretože intuitívne cíti a vie, akou štylizáciou najlepšie zaujať deti. Okrem tvorby pestrofarebných, no nie príliš komplikovaných naratívnych obrazov sa Bianka snaží o nové formálne riešenia. „Už počas študentských rokov sa pokúšala rozšíriť rámec ilustrácie svojimi pop-up knihami, kde sa kresba pokúšala o tretiu dimenziu a vytvárala skutočný, fyzický priestor,“ píše Gábor Gyenes. 

Po mnohých grafických a knižných projektoch vznikol interaktívny svet Paper tales. V ňom nájdeme svieže, životom a optimizmom naplnené, prívetivé postavičky, hlavne zvieratá, no sú medzi nimi aj ľudia. Keďže ich vizuálny jazyk a farebnosť harmonizujú s prírodou, organicky zapadajú do krajiny, aj keď sú to umelecké diela na plastových paneloch. Návštevníci Bereku nielenže môžu obdivovať tieto „nové živé bytosti“, ktoré sa tam presťahovali, ale môžu si aj naskenovať QR kód na zadnej strane ilustrácií a navštíviť webovú stránku projektu, kde môžu zanechať svoje dojmy. Táto netradičná výstava v reálnom prostredí lesa sa vďaka zapojeniu návštevníkov ďalej vyvíja a rozširuje vo virtuálnom priestore. Kombináciou prechádzky v prírode a fantazijného sveta, a zdieľaním zážitkov a myšlienok o ilustráciách umiestnených v lesoparku, sa projekt Paper tales môže stať spoločným dielom.

Bianka je členkou maďarsko-slovenského zoskupenia IN SITU, ktoré zastrešuje umelcov a umelkyne spojených so sympóziom vo Vojke nad Dunajom (2023) a v obci Chľaba a jej okolí (2024). V rámci IN SITU sa riešia otázky udržateľného vzťahu človeka, environmentu a prírody. 

Ôsmy ročník IN SITU (2024), ktorého dlhodobým programom je inšpirovať sa konkrétnou lokalitou a reagovať na ňu, bol zorganizovaný v obci Chľaba a jej okolí. Umeleckú skupinu autorov a autoriek tvoriacich v rôznych médiách spája schopnosť spoločného premýšľania a tvorby. Na sympóziu pracujú v intenciách site-specific art a nature art, pričom tvoria najmä efemérne, dočasné diela nadväzujúce na dané prostredie. Kolektív IN SITU (SK/HU) zastrešuje umelcov a umelkyne s maďarsko‑slovenskými koreňmi, ktorí sú každoročne združení okolo sympózia konajúceho sa pri rieke Dunaj. Jednou z autoriek je aj Bianka, ktorá vytvorila performance Harminchárom (Tridsaťtri).

Obyvateľom Chľaby je dobre známe, že jednou z prvých zmienok o ich osídlení je, že tridsaťtri rybárov z Chľaby podliehalo dömösskému prebiskupstvu, ktorých daňou – výmenou za slobodu – bolo tridsať rýb. Symbolický rámec príbehu tvorí vykúpenie slobody a bremena: cyklickosť gesta zúčtovania sa môže chápať ako istý druh uzavretia, nového začiatku. Pre Bianku majú osobný význam miesto performancie ale aj čísla – tri, tridsať, tridsaťtri – ktorými vytvára interpretačné polia, osobné aj spoločenské, historické aj súčasné. Tridsať hlinených rýb, vytvorených z hliny a miestneho bahna, ktoré sa vypálením na otvorenom ohni stávajú odcudzenými a vykúpenými – sú prejavom odpúšťania, manifestom prechodu do ďalšieho cyklu, zároveň môžu byť paralelou so živými rybami v tom, že počas svojho života v sebe nesú bahno. S tým súvisí aj miesto odovzdávania, miestny pieskový lom, kde sa odovzdávajúca prostredníctvom bahna stáva jedným s odovzdávaných – stáva sa živou sochou aktu odovzdávania, pričom riskuje, že uviazne v bahne. Rozbaľovanie látky použitej na prepravu rýb nastoľuje otázku: čo si počať s fenoménmi, ktoré sa stali minulosťou, pre nás už nepoužiteľnými, avšak sú stále našou súčasťou? Namiesto zakopania rýb ich autorka posype pieskom, prostredníctvom čoho sa zachová možnosť odpútania sa, ako spôsob spomienky na predchádzajúci cyklus: bahno a piesok sú očistné sily, ktoré zároveň zabezpečujú bezpečnosť procesu, takže minulosť nemusí byť pred novým začiatkom úplne pochovaná, živé zostáva, je len zmenená, vzďaľuje sa. (Text: Balázs Szőllősy)

V roku 2023 v rámci sympózia IN SITU vznikla performance SEDIMENTO. Hyperakumulátory čistia, alebo znižujú mieru toxických prvkov (pôda, podzemná voda, povrchové vody, priemyselné odpadové vody, vzduch), ktoré sa vyskytujú v prírode počas fytoremediácie, hlavne ťažké kovy. Počas rizofiltrácie rastliny čistia, nahromažďujú alebo vylučujú ťažké kovy zo znečistených vôd. Papierové fragmenty, ktoré slúžili ku klíčeniu hyperakumulátorov, reprezentujú naplaveniny, štrk a znečistenia. Modrotlač používaná v kombinácii so šitím pre Bianku symbolizujú korene, zvečnenie, ako aj schopnosť rastlín čistenia svojho prostredia. Meandre génu HMA4 daných hyperakumulátorov čiastočne zodpovedajú schopnosti viazať ťažké kovy, jemne, ale úplne zosieťujú použitú textíliu. 

Biankina performance spracúva biologický proces z umeleckého pohľadu. Umelecké dielo sa zameriava na jav nazývaný rizofiltrácia, počas ktorého niektoré rastliny čistia vodu od znečisťujúcich látok, vrátane schopnosti viazať ťažké kovy. Tieto rastliny, ktoré odborný jazyk označuje ako hyperakumulátory, prežívajú aj v toxickom prostredí tým, že znečisťujúce látky ukladajú do svojich koreňov. Táto schopnosť sa pre Bianku stáva symbolom nádeje. Bianka vytvorila špeciálny materiál pomocou modrotlače a šitia, do ktorého vplietla papierové vlákna, na ktorých nechala vyklíčiť hyperakumulačné rastliny. Tento materiál si prehodila cez seba a ponorila sa do vody Dunaja: ako sama opisuje, performance je „zúfalý, ale symbolický výkrik za očistenie Dunaja“.

V Biankinom portfóliu nájdem aj spoluprácu so značkou detského oblečenia Mile alebo tvorivo-vzdelávacou iniciatívou bojujúcou za spravodlivosť pre zvieratá a ochranu prírody živávlna alebo ilustrácie pre detské časopisy Slniečko a Bublina. Bianka svojimi dielami spestrila knižky ako Simonfalvi Ancsa: A csodálatos nagyapó, Kovács Barnabás: A nagy szökés, Balla Margit: Cicúr és a többiek a najnovšie prispela ilustráciami do knihy Martin Máj: Kronika Lesa I. (Případ ztracených ježků) a Kronika Lesa II. (Smrkonosná past). Momentálne pracuje s manželom, architektom a umelcom Danielom Hanuszom na projekte Tales of the sea.

Bianka je ilustrátorka a grafická dizajnérka, narodená v roku 1991 v Nových Zámkoch. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie na Budapest Metropolitan University v Budapešti na inštitúte úžitkového umenia so zameraním na návrh grafík. Momentálne žije a pracuje na Slovensku. Jej tvorbe dominuje dôraz na detail a hra s farbami, čím si získala uznanie nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku.

1 2 ... 8 ►