Kombinuje tradičné textilné techniky s ekologickými princípmi, čím vytvára udržateľnú módu inšpirovanú kultúrnymi a osobnými príbehmi

Dátum: 06.10.2024

Autor: Martin Brix

Najviac ju baví to, čo sa nachádza na okraji. Zo skúsenosti periférneho, zabudnutého, občas nechceného môžu vzniknúť najzaujímavejšie fenomény. V poslednej dobe skúma túto tému cez štrikované, pletené, háčkované alebo iné „poškodené“ štruktúry. Hľadá autorské možnosti chýb a dierok, čerpám z tradičných vzorov a vytvára voľnú čipku. Záujem o periférie ju sprevádza už od štúdia španielsko-americkej literatúry až po upcyklovanie post-consumer oblečenia. Dekonštrukcia jej pomáha pochopiť jadro odevu. Je rada, keď ju odev núti alebo možno práve naopak, keď jej necháva priestor premýšľať.

Odmalička sa aj vďaka rodičom venovala rôznym kreatívnym činnostiam. Išlo hlavne o hudbu a literatúru. Veľmi dlho chcel byť hudobníčkou alebo herečkou. Videla sa vo filmoch alebo na pódiu. Neskôr dostala príležitosť zahrať si v divadle a učiť sa na základnej umeleckej škole hru na hudobné nástroje. V tom období si uvedomila, že javisko nie je pre ňu a že sa cíti viac ako introvertka. Preto sa rozhodla pre štúdium na gymnáziu a po ňom pre odbor hispanistka na vysokej škole v Budapešti. Po vysokej škole začala učiť španielčinu na gymnáziu, kde stretla kolegov, ktorí sa vo voľnom čase veľa venovali pleteniu a rôznym textilným technikám. A práve v tomto čas sa pomaly začína cesta Krisztiny Zsapky ako módnej návrhárky.

Pletenie jej učarovalo. Začala materiálovými a texturálnymi skúškami, neskôr uplietla svoj prvý šál a „klasické“ malé, jednoduché pletené kúsky oblečenia. Časom sa pustila do skúmania a zháňania kvalitného materiálu, najmä vlny. Takto sa postupne dostala na pletacie krúžky, našla si kamarátky s rovnakou záľubou a bola súčasťou komunity.

Čerstvá absolventka bakalárskeho štúdia odevného dizajnu v Ateliéri 343 na VŠVU vo svojej tvorbe často vychádza z experimentov s rôznymi textilnými technikami. Do budúcna sa plánuje venovať technológii pletáže a získať prax v priemysle, aby mohla budovať svoju značku a komunitu ľudí s podobnou víziou. Tina Zsapka využíva prírodné materiály a spolupracuje s lokálnymi remeselníkmi. V jej tvorbe sa odrážajú princípy ekologickej udržateľnosti a remeselnej kvality, pričom používa materiály farbené prírodnými pigmentmi alebo vintage ručne tkané plachty.

Jednu zo svojich prvých školských prác I need this language to be my comfort zone (1. roč. Bc.) Tina zamerala na otázku, prečo stále neovláda slovenčinu dostatočne dobre, napriek tomu, že sa tu narodila, a učenie sa slovenčiny bolo súčasťou jej každodenného života už od škôlky. Nie je to ale individuálny prípad, veľa ľudí z maďarskej menšiny sa necíti komfortne pri používaní slovenčiny. V rámci rešeršu sa snažila informovať o kultúrnych, spoločenských a vzdelávacích okolnostiach tejto problematiky. Jej kľúčové slová sú sebareflexia, komfortná zóna, ignorancia, cudzí jazyk, záujmy, izolácia, spoločenský/individuálny fenomén. Tininim cieľom v tomto projekte bolo pozorovať osobnú (nie spoločenskú) problematiku neovládania slovenčiny. 

„Nemôže byť všetko chybou externých okolností, treba preukázať dostatočnú sebareflexiu. Pre mňa, k osvojeniu si cudzieho jazyka nestačí priateľská atmosféra na hodine v škole, musím venovať čas štúdiu a informovať sa o záujmoch v cudzom jazyku. Mojou chybou bola vždy predovšetkým ignorancia, zotrvanie v komfortnej zóne, ktorú z jazykového hľadiska zabezpečila maďarská komunita.“ približuje východiská svojho projektu I need this language to be my comfort zone. Aby sa cítila pohodlne aj v slovenskom prostredí, rozhodla sa navrhnúť deku, ktorej funkciou je poskytnúť komfort pre svojho užívateľa. Vybrala si techniku ručného quiltovania, ktorá ešte viac zdôrazňuje útulnosť, mäkkosť a komfort.

Pojem „hybrid“ je možné vnímať z rôznych pohľadov. V určitých kontextoch má negatívnu konotáciu, v iných skôr neutrálnu. Existujú ale aj veľmi pozitívne kontexty „hybridu“. V semestrálnej práci s názvom Hybrid (1. roč. Bc.) chcela Tina podčiarknuť vnímanie hybridu v pozitívnom zmysle. Čerpala od teoretika Homi K. Bhabha, z jeho textov o kulturálnej hybridite a „third space“, ktorý má „kreatívne kapacity“. Základom jej práce je koncept preskúmania kreatívnych kapacít tretieho priestoru, myšlienka spojenia dvoch odlišností, zmena tradičných a ustálených foriem bytia. Snaží sa ilustrovať proces hybridizácie a zachytiť jeho kľúčové momenty. Chce zdôrazniť, že hybrid je dôležitý, lebo s nim dokážeme zobraziť autentickejší obraz. Hybrid v Tininom projekte symbolizuje pestrosť oproti iba čierno-bielym vnímaním a pre transparentnú komunikáciu sú podstatné všetky odtiene farebnej škály. Transparentnosť by mala byť základnou morálnou hodnotou ľudskej spoločnosti. Tinine kľúčové slová sú hybridizácia, proces, modifikácia, transparentnosť a odtiene.

Textilná kolekcia Hrdza (2. roč. Bc.) sa vyvíjala organicky v dielni počas konzultácii, skúšania a rozmýšľania. Tina si zvolila pracovný postup dizajnu zameraného na zákazníka. Jej imaginárny zákazník je umelec, ktorý potrebuje textilné komponenty do svojho polosúkromného ateliéru, kde sa chce cítiť ako doma, pretože tam trávi veľa času a je to jeho vlastný kreatívny priestor. Taktiež by to mal byť aj priestor na stretnutia s klientmi. Hlavnou vizuálnou inšpiráciou bola hrdza a pokazené, zničené kovové objekty, hlavne ploty, ktoré Tina skúmala na uliciach. Zaujali ju farebnosťou aj štruktúrou. Zároveň inšpirovali aj hlavnú myšlienku o zraniteľnosti silných objektov, materiálov alebo osôb. Dominantným materiálovým prvkom sú kovové prášky, ktoré sú nanášané na textil sieťotlačou alebo cez šablónu. Tina využívala aj techniku rezania laserom.  

Tinina stará mama má slušnú zbierku starých módnych časopisov, ktorú často s radosťou prelistuje. Prezerať si dizajn odevu, layoutu a módne fotografie socialistického Československa Tinu vždy naplní zvláštnym pocitom nostalgie. Na jednej strane je to pre ňu príjemný estetický zážitok, na druhej strane si vždy spomenie na nedostatky vtedajšieho režimu. Semestrálna práca Bearing the consequences (2. roč. Bc.) sa zrodila práve z tohto zvláštneho ambivalentného pocitu. Prirodzeným spôsobom sa jej koncept zredukoval na kľúčové slová obmedzenosť a pohodlie. Pojmom obmedzenosti chcela vyjadriť, že socialistický režim s pomocou cenzúry žiaľ spomalil rozvoj rôznych oblastí kultúry. Pojmom pohodlia sa snažila symbolizovať zvláštny fenomén toho, ako človek, ktorý sa podriadil režimu, mohol dosiahnuť najpodstatnejšie veci, ktoré potreboval k pohodlnému životnému štýlu, akurát jeho kreativita a progresívne snahy boli obmedzené.

Tina Zsapka sa zapojila do skupinového projektu Fragment, na ktorom spolupracovala spolu s Pavlínou Árendášovou, Filipom Feckom, Jaroslavou Poliakovou, Viktóriou Košíkovou a Lenkou Vallovou. Projekt predstavuje skupinovú kolekciu študentov 2. ročníka VŠVU v Bratislave, ktorou sa spoločne snažia reprezentovať kolektívny prístup mladej generácie k navrhovaniu odevov. Autori recyklujú textilný odpad z nášho okolia – staré košele, posteľné obliečky, záclony a iné, už nepoužiteľné textílie. Výsledkom je živá a dynamická skupinová kolekcia – spolupráca, v ktorej diela navzájom rezonujú a predstavujú lepšiu a láskavejšiu budúcnosť, o ktorej snívame.

Kolekcia upcyklovaného kapsulového šatníka Muted (3. roč. Bc.) je vytvorená v rámci spolupráce so slovenskou značkou Buffet. Všetky kúsky sú vyrobené z deadstock metráže, sample kúskov alebo hotových odevov. Čipkovaný priesvitný top je ručne štrikovaný dvomi ihlicami z materiálu, ktorý  získala vypáraním hotového priemyselnými strojmi pleteného šálu. Používala dva vzory zo Shetlandskej tradície. 

Názov kolekcie odevov Substantia Cruda alebo Surová látka vyjadruje snahu o zachytenie podstaty inštinktu, určitej atrakcie a senzibility. V tejto semestrálnej práci skúma dynamiku módy z hľadiska pozorovateľa. Tinu zaujíma, ako sa ľudia navzájom ovplyvňujú v obliekaní. Móda nemusí byť iba o kulte osobnosti. Žijeme v určitom historickom a sociálnom kontexte, rôzne externé okolnosti vplývajú na naše životy, pocity, rozhodnutia, aj na to, čo si ráno oblečieme. Tina tu čerpá inšpiráciu od jej osobných múz. Cez ich preferencie skúmam zdroje vlastného vkusu. Kolekcia sa skladá z 4 modelov špecificky navrhnuté na Tinine múzy.

Tina sa vo svojej tvorbe často inšpiruje experimentovaním s rôznymi textilnými technikami, ako sú pletenie a plstenie, a zároveň čerpá z krajčírskeho remesla. Osobitný dôraz kladie na inovácie v technikách pletenia, vrátane ručne pletenej čipky na ihliciach alebo vytvárania „fully fashioned“ kúskov oblečenia s autorskými plastickými textúrami. Kľúčovým prvkom jej tvorby je výber materiálov, ktorý odráža nielen jej umelecké preferencie, ale aj princípy ekologickej udržateľnosti.

Jej bakalárska kolekcia Like Fine Vessels čerpá inšpiráciu z kultúrnych dejín nášho regiónu, pričom reinterpretovala hodnotu archeologických nálezov z praveku a staroveku pre súčasnosť. Kúsky kolekcie sú zhotovené originálnymi riešeniami, ako sú asymetrické strihy a textúry vytvorené pletením a plstením. Princípy ekologickej udržateľnosti sú zakomponované vo výbere prírodných materiálov a spolupráci s lokálnymi remeselníkmi.

Like Fine Vessels predstavuje dámsku odevnú kolekciu, inšpirovanú archeologickými nálezmi. Práca kombinuje tradičné remeslá s moderným dizajnom a kladie dôraz na ekologickú udržateľnosť. Kolekcia obsahuje desať modelov so siluetami a textúrami inšpirovanými pravekými a starovekými artefaktmi, využívajúc prírodné materiály a techniky ako pletenie a plstenie. Cieľom je skúmať kreatívne možnosti a prispieť k ekologickejšiemu prístupu v móde. Vo filozofickej rovine sa toto dielo zamýšľa nad poéziou materiálnej kultúry a spochybňuje jej úlohu v dejinách ľudstva.

1 2 ... 5 ►