Novinky

Lebo Mädveď / Juraj Horňák

Nepotrebujeme dôvody na tvorbu, proste tvoríme. Prečo? Lebo Mädveď.

Dátum: 22.09.2024

Autor: Martin Brix

Na začiatku bolo pre Juraja výzvou všetko, ale čo mu určite veľmi pomohlo, bola počiatočná naivita. To je niečo, o čom sa málo hovorí. „Všade sa píše o tvrdej práci, disciplíne, dobrom pláne, obsiahlej analýze trhu, ale o potrebnej počiatočnej naivite sa toho veľa nepovie. A podľa mňa, práve tá je veľmi dôležitá.“  A práve na základoch počiatočnej naivity vybudoval architekt Juraja Horňáka projekt Lebo Mädveď.

V mladom veku mal rád graffiti. Na strednej škole študoval „stavbárinu“. Hobby a škola sa spojili a vyústili do štúdia architektúry. Počas štúdia si uvedomil, že ho viac bavia menšie veci a tie, ktoré sa dajú chytiť do ruky. Aj trpezlivosť v tom má prsty, lebo Juraj má radšej, keď vidí výsledok relatívne rýchlo a takisto, keď v krátkom čase prichádza spätná väzba. Navyše je Jurajov otec vášnivý zberateľ pexesa a rôzne stolové hry boli u Horňákovcov na dennom poriadku.

Juraj ako rodený Popradčan vyrastal so živým obrazom Vysokých Tatier pred očami. Až v zahraničí si uvedomil, aký poklad tu máme. S kamarátmi zo školy dnes vytvára dizajnové vzdelávacie hry, ktoré chcú mať ľudia vystavené aj na poličke. Pred viac ako šiestimi rokmi urobil bratovi na Vianoce skladaciu mapu Slovenska. Jurajov brat Tomáš žil dlhé roky v Ázii, k tomu mal precestovanú polovicu sveta a Slovensko, paradoxne, až tak podrobne nepoznal. Tak si Juraj povedal, že mu vyrobí jednoduché náučné „pucle“ Slovenska, rozdelené podľa okresov. Vďaka tomu, že v tom čase študoval architektúru, mal blízko k laseru, ktorý používali na výrobu modelov budov.

Juraj Horňák

Hra sa ujala. Nie len v rodine. A tak padlo rozhodnutie dať projektu poriadnu formu a vytvoriť reálny produkt. Aj to bol dôvod prečo sa spojili traja spolužiaci z katedry architektonickej tvorby VŠVU a z vianočného darčeka sa stala hra, ktorá upúta nielen svojou estetickou a ekologickou stránkou, ale aj edukatívnym rozmerom. Erika Beňuška, Juraj Horňák a Patrik Olejňák spoločne vytvárajú projekt, ktorého cieľom je poskytnúť príležitosti pre vzdelávanie, pomáhať ľuďom rozvíjať vedomosti, schopnosti a porozumenie netradičnou, hravou a peknou formou. 

Juraj Horňák a Erika Beňuška (foto Zora Pauliniová)

V septembri 2019 sa Juraj s Lebo Mädveď dostal do startupového inkubátora Perry Talents. Bolo v ňom viacero projektov a on jediný nemal vlastný tím. Na projekte v tej dobe robil sám.  Tým, že mali pravidelné úlohy a začalo sa od Juraja viac očakávať, nemohol na projekte robiť len vtedy, kedy chcel. Musel na ňom pracovať pravidelne a ukazovať reálne výsledky. Zistil, že to sám nedám. Videl, ako ostatné tímy skvelo spolupracujú, tak začal sledovať, kto z okolia by sa do projektu mohol pripojiť. Erika bola v tom čase už rok po škole, Juraj práve končil a Paťo bol o rok nižšie. S Paťom sa Juraj dal raz do reči v ateliéri. Zistil, že aj on vyrába rôzne menšie produkty, tak mu navrhol, aby to skúsili spoločne. Za Erikou išiel Juraj po radu k jeho magisterskej práci. Bola vtedy na materskej, ale bolo vidno, že chce niečo robiť a byť súčasťou nejakého projektu. Zároveň vie veci, ktoré Juraj nevie alebo nechce vedieť. Všetkých troch spojila túžba vytvárať niečo užitočné a mať za sebou hmatateľné výsledky. A tak sa začala cesta tímu Lebo Mädveď.

Tím Lebo Mädveď (Patrik Ojeňák, Erika Beňuška, Juraj Horňák)

Erika je motorom projektu. Stará sa o to, aby projekt šlapal nonstop. Má na starosti administratívu, financie aj repetitívny marketing, aby o Lebo Mädveď bolo stále počuť. Paťo je odborník na prototypovanie, rozumie sa do strojov a materiálu. Je pedant na detaily a keď je potrebné niečo vyriešiť, on je človek na správnom mieste. Juraj robí z každého rožku trošku, komunikuje s Erikou aj Paťom. Viem síce robiť veci, ktoré robia oni, ale oni ich vedia robiť lepšie a preto ich robia oni. Zároveň udržuje víziu projektu, aby Lebo Mädveď stále pokračoval ďalej a vedel, kam smeruje.

Tím Lebo Mädveď (Juraj Horňák, Patrik Ojeňák, Erika Beňuška) (foto Juraj Sedlák)

Juraj je mladý architekt a dizajnér a jeho spôsob práce by sa dal opísať skôr ako procesne orientovaný než zameraný na výsledok. V architektonickej oblasti ho najviac zaujíma téma aktivácie verejného priestoru zábavným a hravým spôsobom. Obzvlášť ho fascinuje fenomén hry a hrania, ktorý v jeho práci aplikujem priamo alebo viac kontextuálne. Projekty, na ktorých pracoval a pracuje, zahŕňajú od jednoduchých skíc a malieb cez sochárstvo a interiérový dizajn až po architektúru a jednoduché mestské intervencie.

Lebo Mädveď, sme vám predstavili ešte v roku 2019. Navrhovanie a výrobu edukatívnych dizajnových hier posúvajú z roka na rok na vyššiu úroveň. Jedným z prvých produktov boli mapy Slovenska zvané Mapucle, kde si môžu hráči poskladať Slovensko z jednotlivých dielikov – okresov, regiónov, alebo krajov. Na rovnakom princípe funguje ich Mapucle Bratislavy s jednotlivými mestskými časťami. V ponuke je aj takzvané Šalené pexeso. Na ňom je zaujímavé to, že ani jeden diel v ňom nie je rovnaký. Pár je však možné nájsť na základe hustoty geometrického obrazca. Neskôr pribudli ďalšie edukatívne dizajnové hry, ako napríklad Folxeso, teda pexeso s nádychom slovenského folklóru. Rozširovanie portfólia je podľa Juraja prirodzeným krokom, keďže Eriku, Juraja a Paťa baví vymýšľať nové produkty, ktoré sú tematicky rôzne, a tak sa vedia zamerať aj na iné cieľové skupiny. Každá hra z dielne Lebo Mädveď musí mať tri základné aspekty, okolo ktorých trojica architektov postavila tento projekt. Vzdelanie. Hra. Dizajn.

Veľký zlom pre Lebo Mädveď nastal počas prvej vlny šírenia koronavírusu. Všetci traja sedeli pre karanténu doma.  Vtedy si Juraj predsavzal, že voľný čas venuje navrhovaniu a práci na nových produktoch. Tým, že sa celý svet uzavrel a nemohlo sa cestovať, rozhodol sa symbolicky navrhnúť mapu svetu. Na čerstvom produkte Mapucle Svet strávil približne tri mesiace kreatívnej práce a finálnej verzii predchádzalo viacero prototypov. Podľa Juraja mali v tej dobe ľudia práve o tento koncept záujem už dlhšie obdobie. A ako vlastne prebiehala príprava produktu Mapucle Svet? „Mapové zobrazovanie je dosť problematické. V tomto smere neexistuje dokonalé zobrazenie sveta, ani glóbus ním nie je. A mapa dupľom nie. Keď 3D objekt sploštíte do 2D, tak nastanú zmeny vo veľkosti niektorých krajín. Grónsko, Kanada či Rusko sú väčšinou natiahnuté, zatiaľ čo Afrika sa zdá byť menšia, než v skutočnosti je. Čím vzdialenejšia je krajina od rovníka, tým viac je natiahnutá.“ opisuje proces prípravy Juraj pre Forbes. Dizajnovanie produktu Mapucle Svet bolo zložité, pretože Juraj nemohol umiestniť každú krajinu na samostatný dielik. Kúskov by podľa neho bolo priveľa a ľahko by sa mohlo stať, že sa postrácajú. Zároveň hrozilo, že by sa napríklad pri takom Čile, ktoré je úzke od severu na juh, mohol dielik zlomiť. Preto musel krajiny spájať dokopy a vytvárať z nich zmysluplné celky. Produkt Mapucle Svet vytvoril v troch verziách – Mini, Midi a Maxi. Sú rozdielne veľké a majú rôzny počet dielikov. Vo verzii Mini je ich spolu 16, v Midi 50 a v Maxi až 126. Ich skladanie je sťažené napríklad tým, že Juraj namiesto celých názvov krajín uviedol iba ich medzinárodné dvojpísmenkové skratky a k nim pridal legendu.

Trojica minulý rok prišla aj s nefyzickým produktom – 3D mobilnou hrou Lebo Mädveď vo virtuálnej realite. Po dlhom čase navrhovania a testovania vznikla Lebo Mädveď App – mapa Slovenska a mapa Vysokých Tatier v augmentovanej realite (pojem rozšírená, alebo augmentovaná realita často používaná v skratke AR, označuje jednoduchú kombináciu skutočných a virtuálnych, počítačom generovaných svetov. Vzhľadom na skutočný predmet, zachytený na videu alebo fotoaparáte, technológia obohacuje obraz v reálnom svete ďalšími vrstvami digitálnych informácií.) spolu s množstvom informácií, kvízov a slepých máp. V roku 2024 opäť prichádza Lebo Mädveď s novinkou, s hrou k poznaniu a poznaním k ochrane.

Žijeme v dobe, kedy je ochrana prírody nevyhnutná, a to aj na Slovensku. Nemôžeme sa spoliehať len na štátne inštitúcie – každý z nás má možnosť prispieť k pozitívnej zmene. Preto je dôležité neustále sa vzdelávať, aby sme rozumeli komplexným témam a dokázali sa orientovať v dnešnom svete plnom informácií. Poďme nájsť spôsob ako sa učiť prirodzene a jednoducho! Odpoveďou môže byť práve hra. Je to jedna z najprirodzenejších ľudských aktivít a úžasný spôsob ako sa niečo naučiť. Človek sa učí a ani o tom nevie. Práve v tomto duchu štúdio Lebo Mädveď navrhlo vzdelávaciu hru Biodio.

Biodio (foto Oli Kollárová)

Biodio je spoločenská hra pre 2 až 4 hráčov, ktorej cieľom je vybudovať čo najrozmanitejší lesný ekosystém. Hráči objavujú komplexnú pavučinu vzťahov zvierat a prostredí, ktoré spolu vytvárajú harmonický celok. Napriek tomu, že prírodné vzťahy sú zložité, Biodio je jednoduchá hra s intuitívnym priebehom. Každý hráč si skladaním jednotlivých kariet prostredí tvorí svoj vlastný ekosystém, ktorý postupne plní živočíchmi od malého mravčeka až po vzácneho orla skalného.

Biodio (foto Oli Kollárová)

Za tvorbou ekologickej hry Biodio stojí dizajnové štúdio Lebo Mädveď v spolupráci s občianskym združením Lesmír. Lesmír je občianske združenie, ktoré sa zameriava na vzdelávanie o slovenskej prírode. Medzi ich aktivity patria exkurzie do divokej prírody, prednášky pre školy, tvorba digitálnych náučných chodníkov v mobilnej aplikácii, alebo napríklad aj tvorba podcastov o prírode. Lesmír v projekte Biodio figuruje ako garant odbornosti. Návrhový proces Juraj aktívne konzultoval s ekológom a aktivistom Erikom Balážom, ktorý je iniciátorom vzniku združenia Lesmír. O krásny vizuál hry sa postarala talentovaná ilustrátorka Bianka Török. Svoje práce adresuje hlavne deťom a mladým ľuďom vo forme ilustrácií kníh alebo hier. Voľne kombinuje tradičnú maliarsku a grafickú techniku s počítačovou post-produkciou. Bianku si vybrali, pretože sa vo svojej tvorbe venuje prevažne prírodným témam a jej ilustrácie na hrane realizmu a rozprávky krásne reprezentujú magickú krásu slovenskej prírody.

Biodio (ilustrácie Bianka Török)

Niekedy sa stane, že štúdio vymyslí niečo veľkolepé. Niekedy je to len sen, niekedy pomáhajú plniť sny iným. Niečo bláznivé, niečo krásne, niečo nečakané, niečo náučné, niečo dizajnové. Niečo, kde často nie sú limity – priestorové, veľkostné, materiálové a občas aj finančné. Takýmto experimentom je aj hra Game of Ur. Ide o najstaršiu spoločenskú hru, ktorej pravidlá sa poznajú. Hrali ju ľudia po celom svete, od čias Starovekej Mezopotámie. Táto hra pre 2 hráčov kombinuje taktiku a náhodu. Poznáme 2 verzie pravidiel – jednoduchú a komplexnejšiu. Majú rozdielnu trasu pohybu a symboly na hracej ploche majú rôzne efekty. Hra Game of Ur má elegantný drevený hrací plán so symbolmi, jednoduchými žetónmi v dvoch farbách a tradičnými štvorohrannými kockami. Zachováva si pôvodný tvar hracej plochy a symboliku, no je znázornená v minimalistickom a funkčnom dizajne. Na rozdiel od historickej verzie, ktorá bola bohato zdobená vložkami z perlete a zložitými vzormi, naša verzia sa sústreďuje na čistotu a estetickú jednoduchosť, pričom stále vzdáva hold pôvodnej hre.

Lebo Mädveď  má vo svojom portfóliu desiatky hier so vzdelávacou tematikou. Štúdio vzniklo ako projekt troch spolužiakov na VŠVU. Juraj, Erika a Patrik sú architekti a dizajnéri, ktorých vášňou je navrhovať zmysluplné produkty pre svoje okolie. Všetky svoje hry si navrhujú sami a vyrábajú na Slovensku z lokálnych materiálov.



Galéria