Novinky

Petra Rybánska

Skúma mäkkú hodnotu v dizajne a vzťah človeka, predmetu a prostredia

Dátum: 26.03.2023

Autor: Martin Brix

Už od detstva vedela, že chce robiť niečo tvorivé. Keď bola prváčka na základnej škole všimla si, že jej mamina vedela veľmi pekne kresliť. Malá Petra začala vyzvedať a pýtať sa, že kde sa toto naučila. Mama totižto študovala umelecký odbor na strednej škole a vtedy Petra zistila, že existuje škola, na ktorej sa dá študovať umenie. V tom momente sa rozhodla, kam budú smerovať jej ďalšie kroky. Petra rada chodila na bienále ilustrácií, rada si kreslila a prekresľovala obrázky z kníh a keďže sa jej mama venovala textilným technikám, Petra bola vedená aj k práci s materiálom. Aj keď kreslenie ju náramne bavilo, chýbal jej tu kontakt s materiálom a práca priestorom. Preto pri výbere strednej školy uprednostnila odbor textil, ktorý jej prišiel viac prirodzený. Počas štúdia prichádzala viac do kontaktu s dizajnom. Navštevovala prieskumy, kde vnímala, že dizajn je to čo by ju zaujímalo viac. Navyše, ešte pred strednou a vysokou školou chodila na rôzne „hobby“ kurzy, kde navštívila drotársku dielnu, rezbársku dielnu, absolvovala kurz vitráže a smaltovania alebo letnú akadémiu šperku. Práca s materiálom ju veľmi bavila. Detstvo s farbičkami, tvorivé rodinné zázemie, umelecká škola a rôzne remeselné kurzy boli silným základom dizajnérky Petry Rybánskej.

Petra Rybánska je textilná a produktová dizajnérka. Aktuálne pokračuje v štúdiu na doktorandskom stupni v ateliéri Experimentálnehol dizajnu na Katedre dizajnu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave  pod vedením doc. Mgr. art. Sylvie Jokelovej, v rámci ktorého sa okrem iného venuje prehodnoteniu klasického vnímania dizajnérskej práce. 

Bakalársky a magisterský titul ziskala v Ateliéri Industrial design, kde po skončení štúdia pôsobila vyše dvoch rokov aj ako asistentka. Počas štúdia Petra absolvovala zahraničnú stáž na Peter Behrens School of Arts v Düsseldorfe na Katedre úžitkového umenia so zameraním na šperk a internú stáž v ateliéri Keramiky na katedre úžitkového umenia na VŠVU v Bratislave. Príležitostne pôsobí ako lektorka umeleckých remesiel v ÚĽUV-e a na Škole dizajnu vyučuje striedavo navrhovanie a počítačovú vizualizáciu.

Dizajn vníma predovšetkým ako spôsob uvažovania kladie dôraz na kontext, pozoruje a skúma správanie človeka a neustále aktualizuje prístup k navrhovaniu. Dlhodobo sa venuje remeslám a práci s rôznymi materiálmi a technológiami a rada experimentuje s ich kombinovaním a prelínaním. Materiálnu podobu dizajnu vníma ako prostriedok a médium na zdielanie týchto postrehov. Jej tvorbu si predstavíme na niektorých vybraných projektoch.

ChildUp vznikol v spolupráci s firmou TULI. Sedák v spojení so stoličkou vytvára vysoké sedenie pre deti od 3 – 7 rokov. Vďaka náplni zo zdravotne nezávadných polystyrénových guličiek sa ergonomicky prispôsobuje anatómii a napomáha správnemu držaniu tela dieťaťa pri sedení za jedálenským stolom ale najmä pomáha lepšej socializácii ďieťaťa v rodine. Výhodou sedáku je jeho jednoduchá manipulácia. Pomocou pásov zo suchých zipsov sa dá ľahko prenášať a pripnúť takmer na každú stoličku. Použitá je technológia priemyselného šitia, a tým je možné sedák vyrábať sériovo. (2014, pedagóg: Ferdinand Chrenka | Vysoká škola výtvarných umení) 

ChildUp podsedák pre deti, 2014 (foto Adam Šakový)

FLIN je samozavlažovcí kvetináč s pridanou hodnotou spočívajúcou v spojení dvoch funkcií v jednom produkte. Rezervoár vody, sa po otočení zmení na zakoreňovač. Týmto princípom produkt reaguje na aktuálny trend cirkulárnej ekonomiky. Zefektívňuje manipuláciu užívateľovi, je výhodný pre producenta, ktorý znižuje náklady na výrobu a v neposlednom rade vzniká trvalá udržateľnosť eliminovaním množstva jednorazových plastových nádob. Súčasťou kvetináča je aj presádzací systém, ktorý vysunie sadenice a umožní ich rýchlo a čisto presadiť. Zavlažovanie zabezpečujú pásy pasívnym prenosom vody z nádoby do nádoby pri oboch funkciách. Mestský vzhľad dopĺňa minimalistický dizajn so zapusteným hladinomerom a esteticko-funkčným prvkom v podobe textilného uška naznačujúceho spôsob manipulácie. Kvetináč je zároveň štúdiou mestského užívateľa a jeho potrieb v kontexte pestovania v meste (2018, pedagóg: Ferdinand Chrenka | Vysoká škola výtvarných umení)

FLIN Samozavlažovací kvetináč, 2018 (foto Lea Lovišková)

Skúsenosti s pedagogickou činnosťou a práca s ľudmi ju ovplyvnila natoľko, že začala prehodnocovať a spochybňovať klasické prístupy k navrhovaniu, ktoré vedú k celkovej objektivizácii človeka a v konečnom dôsledku tvoria dizajn pre človeka bez človeka. Práve na tento moment reaguje projekt „I am not object“, ktorý je súčasťou dizertačnej práce Soft value. Objektivizácia je pojem, ktorý v spoločnosti často prehliadame, banalizujeme a všímame si ju až v jej extrémnych podobách ako sexizmus, rasizmus, ageizmus, adultizmus a pod. Častokrát sme objektivizovaný alebo objektivizujeme, seba nevynímajúc. Je to fenomén, ktorý je slepo akceptovaný a považujem ho za pôvodcu hlbších problémov v spoločnosti. Ľudskosť je našou podstatou no k slovu sa dostane až v krajných situáciách, keď o ňu prichádzame no vtedy sa už len snažíme zlepiť čo ostalo. Jej sila spočíva v jej krehkosti.

Projekt „I am not object“ je snahou o prebudenie toho ľudského v nás, vnútorné prežívanie – hodnoty, kognitívne schopnosti, či imaginácia, vďaka ktorým sme schopní tvoriť a vyvíjať sa. Ak tieto prostriedky nepoužívame stávame sa iba objektami čakajúcimi na použitie. Dizajn takmer vždy pracuje direktívne. Určuje užívateľa, jeho náladu, emócie a spôsob interakcie s predmetmi. Jeho zámerom je lineárny progres. Aké by to bolo predmety používať autenticky a ich funkciu hľadať počas ich životnosti? Vplývali by na naše podvedomie a aktivovali by v nás záujem o vlastnú vnútornú hodnotu alebo by sa stali iba ďalším krátkym rozptýlením pre naše zmysly? Sme ešte schopní samostatne uvažovať bez spoliehania sa na technológie? Aj to sú otázky poukazújce na tenkú hranicu, ktorá by mohla znamenať lepší život. (Bratislava Design Week 2022)

I am not object, Zoya galery, v rámci BADW, 2022

V dnešných dňoch  Petra pracuje na návrhu okuliarov. Projekt, ktorý je pre ňu veľmi osobným, keďže nezvolila klasický prístup a pri navrhovaní nerozmýšľala pre koho navrhuje, ale viac sa zamerala na nedirektívnosť. Výsledkom je experiment s konštrukciou.



Galéria