Originalita sa skrýva v niečom nad čím nemáme kontrolu, v zapojení náhody do procesu tvorby

Dátum: 30.01.2023

Autor: Martin Brix

Prvý kontakt s remeslom mal Viktor už v detstve, kde sa postupne „namotával“ u otca v dielni na stolárčinu. Dedo bol zanietený strojár a preto niet divu, že u Tabišovcov bolo prirodzené mať doma frézu, sústruh a celú stolársku dielňu. Napriek tomu, že mal k tomu veľmi blízko, stolárske remeslo neštudoval a zo začiatku sa týmto smerom neuberal. Po základnej škole nastúpil na SoŠ technická Michalovce, na Technické a informatické služby. Po strednej škole, sa pomaly začal približovať k odboru, ktorému sa venuje dnes. Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Počítačová podpora strojárskej výroby bolo trojročné štúdium, ktoré ale Viktora nechytilo za srdce a tak sa po škole rozhodol uplatniť v reklamnej agentúre. Popri práci ho nadchla priateľka, ktorá študovala architektúru a tak začal uvažovať, či by tento odbor nebola tá správna cesta. Viktor sa na „staré“ kolená rozhodol prihlásiť na ZUŠku, a zoznamovať sa s umením spolu s jeho sedemročnými spolužiakmi. Na ZUŠke sa začala príprava na vysokú školu. Napriek tomu, že architektúra to nakoniec nebola, začal Viktor študovať dizajn na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Viktor Tabiš úspešne ukončil VŠVU katedru Dizajnu. Absolvent, ktorý získali Cenu rektorky za svoju diplomovú prácu s názvom Originál. „Viktor, cenu rektorky za diplomovú prácu Vám udeľujem za prínos v oblasti skúmania autorskej technológie ako jednej z možností uplatnenia individuálnej dizajnérskej produkcie v praxi. Vaša práca je technicky prepracovaným systémom navzájom prepojených nástrojov na vytvorenie autonómneho originálneho produktu, ktorý nesie nezameniteľnú, výtvarne silnú stopu technologického postupu a umožňuje vysokú variabilitu produkovaných porcelánových objektov.“ zdôvodnila výber rektorka, Bohunka Koklesová. Viktor si počas štúdia vyskúšal rôzne ateliéry od Ateliéru industrial dizajn (2016 – 2017) cez Laboratórium interiérového dizajnu (2017 – 2018) a Ateliéru interiérového dizajnu (2018 – 2019) až sa našiel v Ateliéri experimentálneho dizajnu (2020 – 2022), ktorým ukončil svoje štúdium na VŠVU. Absolventi a absolventky tohoto ateliéru sú pripravení primárne pre samostatnú dizajnérsku prax v oblasti autorskej tvorby. Výsledky svojho výskumu sú schopný aplikovať aj vo vývoji produktov určených pre malosériovú výrobu, resp. v tvorbe limitovaných edícií pre firemné prostredie. A práve štúdium u doc. Mgr. art. Sylvii Jokelovej určilo ďalšie smerovanie Viktorovej tvorby.

Široké pole pôsobnosti dizajnu dnes zahŕňa nielen tvorbu produktov, vylepšovanie ich estetickej a funkčnej roviny, ale aj navrhovanie inovatívnych konštrukčných riešení, systémov, v ktorých sa produkt pohybuje, či už vo sfére výroby, predaja, alebo jeho likvidácie. Ale nielen to. Dizajn dnes zasahuje aj do navrhovania širšieho rámca fungovania spoločnosti ako takej cez tzv. dizajnérske myslenie. Dizajn sa posúva od produktu k servisu. Nemožno tiež ignorovať dosah digitálnych technológií, ktoré otvárajú nové otázky a spochybňujú zaužívané uvažovanie o dizajne jednak v rovine jeho tvorby, produkcie a užívateľov. Viktorovu tvorbu si najlepšie predstavíme na jeho zásadných projektoch. 

Projekt AFAD je sériou autorského exteriérového nábytku, ktorá bola predmetom Viktorovej bakalárskej práce. Koncepcia nábytku je založená na idey upcyklingu, ktorá je považovaná za filozofiu, umenie či životný štýl 21. storočia a v súčasnosti je veľmi aktuálna aj v súvislosti s alarmujúcim stavom životného prostredia. Kladie dôraz na zachovanie pôvodných materiálov, z ktorých je možné vyrobiť nové produkty s vyššou pridanou hodnotou. V tomto prípade sa jedná o vyradené kusy odevov použité ako nosné médium. Ich impregnovaním epoxidovou živicou, vzniká tuhý kompozit, ktorý je možné tvarovať do priestoru. Pridanou hodnotou projektu je jeho sociálny aspekt, kedy sú samotný užívatelia, v tomto prípade študenti, zapojení do výrobného procesu. Prostredníctvom verejnej zbierky oblečenia sa aktívne podieľajú na skvalitňovaní svojho pracovného prostredia a v neposlednom rade získajú dobrý pocit z upcyklácie svojho už viac nenoseného oblečenia. Napokon vzniká špecifický vzťah medzi objektom a užívateľom s možnosťou „Sadni si na svoje staré tričko!“. Sedací nábytok je zložený z dvoch častí a jeho formálna úprava vychádza zo samotnej technológie výroby. Na základe obmedzení, ktoré laminovanie prináša vznikol kónický tvar na štorcovom pôdoryse so zaoblenými rohmi. Druhou častou je bedrová opierka. Autorským vstupom je v tomto prípade viacdielna forma, vďaka ktorej vzniká niekoľko variant sedenia. Ergonómia spĺňa základné požiadavky krátkodobého sedenia určeného do exteriéru. Súčasťou realizácie bola aj výroba foriem spĺňajúcich štandardy priemyselne vyrábanej sklolaminátovej formy s predpokladaným nákladom produkcie 100 ks. Finálne produkty sú realizované pomocou vákuového laminovania. Prínosom projektu je realizácia jedinečného návrhu sedacieho nábytku do exteriéru s použitím experimentálnej autorskej techniky s dôrazom na ekologický aspekt, ktoré majú perspektívu vytvoriť identitu školy.

Dôležitým míľnikom Viktorovej tvorby bol Ateliér experimentálneho dizajnu. „Pri hľadaní vlastného – osobitého prístupu pri tvorbe produktu sa v súčasnom dizajne dostávajú do popredia vlastné – autorské technológie či nástroje, ktoré sú výstupom výskumu konkrétnych dizajnérov. Výsledkom tohto spôsobu uvažovania sú produkty, ktoré nesú špecifickú stopu daného nástroja – technológie. Ide o nezameniteľnú pečať autora. “ – doc. Mgr. art. Sylvia Jokelová. Práve experimentovanie pod vedením doc. Mgr. art. Sylvii Jokelovej určilo charakter ďalšej Viktorovej tvorby.

Nerecykluj opravuj! – projekt, ktorý vznikla pod vedením Sylvie Jokelovej a v ktorom sa Viktor snažil vrátiť starým veciam funkciu a atraktivitu. Viktorovým cieľom bolo opraviť staré hodinky s poškodeným remienkom, ku ktorým má silnú citovú väzbu. Rád používa súčasne technológie a materiály a preto siahol po forme vytlačenej na 3D tlačiarni a silikóne, ktorý dokáže dokonale zaliať hodinový strojček, pričom je dostatočne pevný a pružný nato aby sa takéto hodinky dali bežne používať. V priebehu navrhovania si uvedomil, že takýto spôsob opravy sa dá aplikovať na ktorékoľvek hodinky s podobnou vadou. Tento projekt má fungovať na „open source“ báze, čiže ktokoľvek si môže stiahnuť formu potrebnej veľkosti z internetu v podobe 3D virtuálneho modelu, upraviť si ju a vytlačiť doma na 3D tlačiarni. Následne si podľa návodu odleje nový remienok zo silikónu aj s integrovanými starými hodinkami.

Projekt „nástroj – technológia“ vznikol na predmete Autorský dizajn. Viktor sa tu snažil nájsť autorské postupy pri výrobe produktu. Pri uvažovaní nad témou sa snažil držať v rozmedzí toho čo sa dá na akademickej pôde s obmedzeným rozpočtom dokázať. Rozhodol sa, že ako základ mu poslúži mechanický šijací stroji, ktorý prispôsobil svojím potrebám. Vznikla z toho nová technológia obrábania polystyrénu pomocou acetónu. Stroj by sa dal prirovnať k hrnčiarskemu kruhu alebo sústruhu – funguje na rovnakom rotačnom princípe. Pri tejto technológii zanecháva acetón na polystyrénovom objekte nenapodobiteľné štruktúry, ktoré Viktora neprestávajú fascinovať.

Svietidlo Hurricane nadväzuje na projekt „nástroj – technológia“, v ktorom sa Viktor zaoberal návrhom autorskej technológie, ktorá by dokázala zanechať na modeli špecifickú stopu. Išlo o prístroj na rotačné obrábanie kusov polystyrénu systémom narúšania povrchu rozpúšťadlom. Táto technológia umožňuje veľkú tvarovú a štrukturálnu variabilitu pri zachovaní jednotného – rotačného charakteru formy tienidiel. Výsledné formy je možné aplikovať na celú škálu typov svietidiel – stojanové, stolové, závesné, nástenné  podobne. Porcelán ako finálny materiál svietidla najlepšie zapadá do procesu výroby, jednak možnosťou výroby niekoľkých identických kusov, ale umožňuje aj individuálny prístup k svietidlu ako solitéru. Transparentnosť tohto materiálu dáva najlepšie vyniknúť ich nezameniteľnej štruktúre. Názov je odvodený od dynamiky hurikánu, ktorá odpovedá rotačnému procesu obrábania a zanecháva na modeloch špirálovitú štruktúru.

Postupne sa dostávame k Viktorovmu, azda najdôležitejšiemu projektu, ktorý rezonoval nie len u nás ale aj v zahraničí a za ktorý si odniesol rôzne uznania a ocenenia. Položme si otázku: „Je masová individualizácia dostatočnou odpoveďou na stúpajúci dopyt po originalite?“. Projekt Viktora Tabiša Originál, pripomína výrobnú linku a ponúka pohľad na autorskú technológiu odlievanie porcelánu. Zatiaľ čo 3D tlačiareň vyrába polotovary na odlievanie sadry, hydraulický lis v ďalšej fáze láme sadrové dielce formy, čím do procesu zapája prvok náhody. Zákazník sa podieľa na individualizácii produktu voľbou poradia jednotlivých dielcov odlievacej formy a robí ju originálnou. Projekt Originál prezentoval Viktor na Czech Design Week (Praha), na Designblok Diploma Selection (Praha), na Dutch Design Week (Eindhoven) a na Bratislava Design Week, kde sa zároveň stal aj víťazom.

Po škole sa Viktor stal súčasťou rozvojového tímu bratislavskej Novej Cvernovky a spolu s ďalšími autormi spolupracuje na realizáciách a návrhoch výtvarno-architektonických riešení stálych expozícii. Jeden z takýchto projektov je návrh výstavného priestoru s jasným konceptom a vizuálnou identitou. Ten vznikol pre novú stálu antropologickú expozíciu Slovenského národného múzea – Prírodovedného múzea v Bratislave s názvom Človek v čase a priestore. Autori výtvarného a priestorového riešenia Peter Masár, Dušan Veverka, Mgr. art. Jakub Tóth tu pracujú so scenárom expozície s ľahkosťou a nadhľadom. Nezapĺňajú priestor klasickým výstavným mobiliárom. Používajú moment prekvapenia, podnecujú návštevníkov k bližšiemu preskúmaniu priestoru. Prvý plán, ktorý tvoria prehľadné podsvietené panely po obvode miestnosti, prerušujú nečakané momenty a interaktívne prvky. Ako výstavný priestor slúži netradične aj strop a podlaha. Na tomto projekte sa Viktor spolupodieľal pri jeho realizácii.

Pri tvorbe Viktora Tabiša je kľúčovým slovom „proces“, ktorý tu nie je iba prostriedkom dosiahnutia cieľa, ale je aj cieľom samotným. Učenie sa v procese znamená odvahu experimentovať, robiť chyby, objavovať, napredovať, ale aj stagnovať. Jeho výsledkom môže, ale aj nemusí byť materializovaný predmet – objekt.

1 2 ... 6 ►