Novinky
Majstrovská tvár slovenského slamu
Dátum: 04.07.2022
Autor: Martin Brix
Femme Fatale slovenského slamu a jedna z najväčších hviezd našej scény z nenápadnými vtipmi, ktoré sa vám zaryjú hlboko do mäsa. Majsterka Slovensku za rok 2021 a prvá Slovenka, ktorá sa na majstrovstvách Európy umiestnila na 11. mieste. Vedie aj workshopy Slam Poetry a bola jednou z hnacích síl pri kreovaní Malej Scény v Košiciach. Mara sa venuje alternatívnemu a experimentálnemu divadlu. Hrá v divadelnom zoskupení GAFFA a patrí k zakladateľom kultúrneho centra P*AKT. Zúčastnila sa dvoch PANSLAM tour a vystupovala aj na festivale POHODA.
Napriek tomu, že ju nevzali na herectvo, herečkou sa stala. Cez štúdium marketingu v Nitre zakotvila na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, na Divadelnej fakulte, študijný program bábkarská tvorba, modul bábkoherectvo. Herečka, performerka, slamerka Mária „Mara“ Ševčíková, pôsobí vo vodách autorského divadla, filmu či reklamy.
Vďaka študentským mobilitám sa ocitla v niekoľkých európskych mestách a prešla si viacerými hereckými školami ako napríklad PWST National Academy of Theatre Arts in Krakow in the puppetry department in Wroclav. V skúmaní obsahu a formy pokračuje aj prostredníctvom, na Slovensku zatiaľ neusadenom, Slam poetry.
Mara má veľmi rada poéziu a už počas školy veľa čítavala aj drámu. Vždy písala, ale nikdy nevedela, čo s tým. Nechcelo sa jej robiť blogy či instagramové profily. Chcela mať napríklad kapelu, ale príšerne spieva. Tak nejak sa dostala k Slamu, ktorý začala vnímať cez českú scénu. S kamarátkou bola vtedy v Plzni na stáži a tam sa spoločne išli na ich prvý Slam pozrieť. No osobne nemala pocit, že by niečo také dokázala robiť. V poslednom ročníku školy sa zamestnala v bábkovom divadle Žilina, ale Bratislava jej stále chýbala. Jej kolega usporiadal niečo ako literárno-slamový večer a Mara tam prečítala svoje texty. Tam stretla aj Michala Krakovského, veľmi známeho slovenského slamera. Ten sa jej opýtal, či neprídem na oslavu jeho narodenín, kde bude slam. Mara to pochopila tak, že sa má prísť pozrieť, ale myslel to tak, aby prišla vystúpiť. Prvá ozajstná tréma. Celý čas sa tvárila, že sa jej nohy netrasú. Ale ustála to. Tak sa cesta na slam dráhu mohla začať, keďže na tomto podujatí stretla Tomáša Straku, hlavného slovenského organizátora slam poetry a ten povedal: „len poď, budeš slamovať“.
Slam poetry je špecifický perfomatívny žáner, ktorý sa spolu so stand-upom a improdivadlom radí pod žáner „Spoken Word“. Zastrešuje v sebe nielen prístupy z improdivadla, standupu, ale aj rapu, folku, klasického divadla, tanca, literatúry či pantomímy. Medzinárodné pravidlá slam poetry hovoria, že slamer má 3 minúty a 15 sekúnd na to, aby predniesol svoju performance, ktorá musí byť autorská a nesmú sa pri nej používať žiadne kostýmy či rekvizity. Performance je hodnotená dobrovoľnou diváckou porotou a to za pomoci siedmich bodových sád so škálou 0 až 10, pričom nula je najnižšou známkou a 10 najvyššou. Slam poetry je vďaka svojej kontaktnej forme i free speech platformou s demokratickými prvkami.
Urobiť dobrý slam ale nie je ľahká vec, najmä pre Maru ako herečku zvyknutú na divadelné prostredie. V divadle sa zhasne a je ticho. Ísť však slamovať do krčmy alebo cyklokuchyne k horiacemu sudu v piatich stupňoch bolo pre Maru veľmi náročné a veľakrát to sama ani nezvládla. Našťastie písanie textov má pre Maru terapeutický charakter a pomáha jej to niektoré veci vstrebať. Chodí behávať a píše slam, vďaka čomu sa stala milším človekom. Najviac ju na tom baví, že svojmu názoru dáva sofistikovanú formu. Mara má pocit, že dnes má každý na niečo názor, ale len ho tak okolo seba hádže. Slam je podľa nej sofistikovaná forma názoru.
Niekedy prídu do miest, kde sa publikum ocitlo na ich vystúpení akoby náhodou. Niekedy, keď sa pýtajú, či ľudia vedia, čo to slam poetry je, zopár rúk sa zdvihne, no zvyšným to treba vysvetliť. Zmysel performatívnej súťaže autorskej poézie však nie je o definíciách, ale o tom, že sa necháte vtiahnuť textom a vystúpením, ktoré má len málo mantinelov. Nie je to bežné recitovanie a nie je to poézia ako od Válka. Slam je aj špinavý, drsný a hypnotický.
Dnes sa Mara pripravuje na PAMSLAM, slamovú tour naprieč Slovenskom. Spolu so slamermi ako Tomáš Straka, Supazdela, Anatol Svahilec, Vašek z Aše, Monos, Potopa Baša, Sveťo Šomšák prechádzajú z mesta do mesta pričom obsadenie daného večera v rámci Slovenska sa mení. Termíny PAMSLAM tour 2022: 14.7. Košice (Tabačka), 15.7. Rožňava (KC Kláštor), 16.7. Bardejov (Bašta), 17.7. Banská Bystrica (KC Záhrada), 18.7. Žilina (Stanica Záriečie), 19.7. Trenčín (Klub Lúč) a 20.7. Bratislava (Fuga).
Mária Ševčíková: Repete šlágre
Doma bola iba mama. Driemala nad kávou po práci. Ona pije turka, ja som si spravila espresso. Ešte pred tým, ako sa začne slávnosť veselosť, musíme všetko pripraviť, hlavne pripraviť seba. Šišky napiekla sestra, kváskové, čiže nie také, aké robila starká, ale nikto sa nesťažoval. Mala ich priniesť, keď príde s deťmi a mužom. Ja som začala nafukovať balóny. Mama mi predvádzala variácie, ktoré by mali jej kostým doviesť k dokonalosti. Netušila som, koľko rôznych odtieňov čiernej existuje. Prišla mladšia sestra. Ja som naďalej dofukovala balóny. Prišiel otec. Ja som stále nafukovala balóny. Mám nízky tlak, musela som si dávať pauzy. Balóny som mala v dvoch odtieňoch zelenej, aby tak vytvorili ilúziu zrenia. Mladšia sestra prišla v kostýme tenistky. Vyzerala tak, ako každý deň, len mala v ruke raketu. Ja som nafukovala balóny. Telka išla ako podmaz. Ja som si svoje odkrútila už cestou autom, ale mama tým, že celý deň učila, dostala čerstvú nálož smútku až teraz. „Sú to štyri roky od vraždy mladej dvojice…“ Mama bola smutná. Ja som bola smutná. Smutná som pokračovala v nafukovaní balónov. Mama povedala, že obdivuje ich rodičov, akí sú silní. Najviac reagovala na mamu dievčiny. Myslím, že sa s ňou najlepšie vedela stotožniť. A ja som ďalej nafukovala balóny. Vypla som telku. Už sa pomaly blížil čas. Oco niekam zmizol. Asi tiež niekde v dome počúval podcasty a bol smutný. Ja som dokončila nafukovanie balónov a čakalo ma viazanie. Mama si dala tykadlá a krídla. Mladšia sestra, vyzerajúca ako každý iný deň, povedala, že jej kostým nie je dobrý, lebo jej oco sľúbil potítka, ale potom ich nenašiel. Oco sa zjavil a v ruke držal montérky. Ja som si uviazala posledné balóny okolo seba a na hlavu nasadila vínny list. Nitky som nechala príliš dlhé. Budú súčasť révy. Prišla setra, jej manžel a deti. Radosť by sa dala krájať. Šišky mizli v sekunde. V pozadí hralo na striedačku Čím chceš byť? od Mira Jaroša a od Karol a Kvido V čem jsou bobři dobří. Premýšľala som nad tým, či toto kombo hovorí o rodovej nerovnosti vo vzdelaní a neskôr v zamestnaní. Alebo už naditerpretúvam realitu, len tak z pasie. Toto sú totálne fejkové fašiangy. A mňa to dosť hreje pri srdci. V obývačke tancuje celá rodina. Konkrétne: Pat a Mat, pavúk, dve lienky, tenistka, žaba a strapec hrozna. Mama všetkých kameruje. Podaril sa jej báječný dokumentárny záber, na ktorom ja oblečená ako strapec hrozna v chladničkových dverách jem tri plátky prossciuta naraz. Hold ide masopust, treba sa pripraviť na deficit. Deti sú šťastné. Rozobrali môj kostým a tancujú s balónmi. V dverách sa zjavila teta ako pirát. Nemala pásku na oko, tak si ho prekryla čiernym respirátorom. Šišky sa zjedli. Moje bobule už boli po celom dome. Zostal len list na hlave. Deti sa navliekli do búnd a také ružové zaparené a šťastné šli domov. Začali sme upratovať. Lienka sa ma zrazu spýtala, čo si myslím o Ukrajine. Tenistka podotkla, že oni v škole nič iné neriešia. A Pat, alebo Mat (prosto jeden z nich), mĺkvo pustil ďalší podcast zo sveta. A ja som si len chcela pustiť Kostolányovú a spievať s ňou: „Cítiš krúti sa, krúti sa Zem je vzácne presná… Vezie dobrých, vezie zlých a kopu detí.“