Divadlo ako nástroj na šírenie humanistických myšlienok, ochranu ľudských práv a odstraňovanie diskriminácie

Dátum: 07.03.2022

Autor: Martin Brix

Vyštudoval ekonómiu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Pochádza z Prešova, kde dostal prvé divadelné imputy. Už v mladosti tak začal inklinovať k divadlu a postupne si k nemu budovať lásku. Teraz si v krátkosti predstavíme Róberta Pakana, ktorý sa dnes venuje viacerým aktivitám, aby sme mohli pokračovať v predstavovaní jeho divadelnej činnosti. Od roku 2008 pracoval v audite a neskôr ako analytik v IBM a Johnson Controls. Zároveň pôsobí v oblasti ľudských práv, kultúry LGBTI menšín a zasadzuje sa v boji proti radikalizácii a extrémizmu. Je riaditeľom Divadelného festivalu Drama Queer, ako redaktor pravidelne prispieva do ľudskoprávneho magazínu QYS a spoluzakladal Divadlo NOMANTINELS. Od roku 2018 je finančným manažérom v Transparency International Slovensko.

Úplne na začiatku svojej divadelnej dráhy bol Róbert hercom. Až neskôr v jeho živote nastal zlom. Po ťažkej autonehode sa viac začal zamýšľať nad životom a rozhodol sa skúsiť písať. V tomto období napísal svoju prvú hru a tak sa zo stageu dostal do backstageu. V backstagei sa mu zapáčilo a preto ostal pri písaní dramatických textov a produkovaní rôznych inscenácii. Róbert Pakan je dramatik, vedúci divadla, organizátor divadelného festivalu a spoluzakladateľ kultúrneho centra. Divadlo NOMANTINELS, festival Drama Queer a kultúrny priestor P*AKT.

NOMANTINELS založil Róbert pred 12 rokmi s dramatikom a psychológom Adrejom Kurucom ako divadelný súbor. S Andrejom sa pozná z Divadla Ívery, kde spoločne hrávali. Ívery je divadlo študentov aj absolventov bratislavských vysokých škôl, ekonómov, prírodovedcov, matematikov, fyzikov, strojárov, stavárov, elektrotechnikov, manažérov, právnikov, psychológov, farmaceutov, etnológov a mnohých ďalších. Róbertov kolega Andrej už vtedy napísal hru „Keby veci boli tým, čím sú“ a vyhral s ňou súťaž Dráma 2005, ktorú organizuje Divadelný ústav Bratislava. Potom túto hru v rámci Mliečnych zubov aj uviedol v Štúdiu 12 spoločne s Leou Vitkovskou. Mliečne zuby sú experimentálnym laboratóriom súčasnej drámy Štúdia 12. Ambíciou tejto iniciatívy je podporovať vznik a realizáciu pôvodných autorských projektov bez žánrových obmedzení, reagujúcich na súčasné témy. Cieľom je vytvoriť priestor a primerané podmienky začínajúcim mladým tvorcom pre ich prvé inscenačné pokusy v profesionálnom divadle. Po tomto úspechu Andrej spoločne s Leou začali snívať svoj sen o vlastnej divadelnej skupine a založili Divadlo NOMANTINELS. Róbert bol k tomuto projektu prizvaný až o pár mesiacov neskôr.

Na začiatku sa spoločne stretávali v akademickom klube na Štúrovej ulici a pripravovali ich prvú inscenáciu. Nikdy predtým takýto veľký projekt ešte nerealizovali a práve preto to bolo čisté nadšenie. Hra Slabosi je „road trip“, ktorý vedie do záhuby a už v tom čase s relatívne malými skúsenosťami sa im na javisko podarilo dostať aj skutočné torzo auta. Na tie časy a okolnosti veľká vec. Režijne inscenáciu viedla Lea Vitkovská a scénografiu mala na starosti Katka Žgančíková. V tom čase, v roku 2010, vznikol aj dramaturgický plán Divadelného ústavu pod názvom Periférne videnie (priestor pre tých na okraji), kde okrem divadla NOMANTINELS pôsobili divadlá: Zrakáč, Tiché iskry a Divadlo bez domova.

Divadlo NOMANTINELS je v slovenskom divadelnom kontexte jediným LGBTI+ divadlom a tiež divadlom, ktoré sa zaoberá témami rodu, rodovej identity, rodovej rovnosti, potláčaniu rodových stereotypov a bojom proti diskriminácii a násiliu na ženách. Cieľom divadla je šírenie humanistických myšlienok, ochrana ľudských práv, podpora odstraňovania prejavov diskriminácie v spoločnosti, podpora rodovej rovnosti a snaha o rozvoj občianskej spoločnosti. Robí tak prostredníctvom kultúry cez divadelné inscenácie, vydávanie magazínu, realizáciu festivalov, workshopov, ktoré môžu zasiahnuť do formovania predstáv o rôznych menšinách a prispieť k akceptácii inakosti. Počas svojej existencie pripravilo už 17 divadelných inscenácií a zrealizovalo 150 repríz. Pravidelne spolupracuje s invenčnými mladými umelcami a umelkyňami, ktorých zaujímajú ľudské práva a queer témy a dáva im priestor pri tvorbe divadelných inscenácií.

Róbertovi chýbala v Bratislave platforma, ktorá by bola schopná pozývať súbory z iných častí Európy, aby ich mali možnosť vidieť aj diváci a diváčky v Bratislave. Vždy videl queer subkultúru ako súčasť mestských subkultúr a jej poslanie vidí aj pri vzniku festivalu Drama Queer. Úspech festivalu ukazuje, že mali pravdu a stojí to za to, usporadúvať takýto typ festivalu. Ľudia a nie len LGBTI ľudia, majú záujem o angažované predstavenia, o témy sexuality, vzťahov, rodových rolí a stereotypov. Radi na svet nazerajú inak, a to práve slobodnejšou optikou.

Divadelný festival Drama Queer prostredníctvom prehliadky divadelných inscenácií s LGBTI/Q (lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer ľudí) tematikou rozpráva a zviditeľnuje životy LGBTI/Q ľudí v spoločnosti. Zmierňuje homofóbiu, transfóbiu, bifóbiu, ktorá v súčasnosti naberá opäť na obrátkach. Ide o jedinečnú udalosť, ktorá sa nikdy pred tým na Slovensku nerealizovala. Festival vytvára priestor pre novú formu divadla, a to queer divadla, pre ľudí, ktorí boli predtým neexistujúci, neviditeľní, ktorí hľadajú miesto pre svoju identitu (či už vo vzťahu k sexuálnej orientácii, alebo rodovej identite). V tomto priestore ich identita nebude viac vnímaná cez kľúčovú dierku hanby, traumy a poníženia, ale ako niečo osobité v štruktúre ich životov.

„Prajem si, aby Slovensko bolo pre všetkých ľudí, ktorí tu žijú, dobré miesto. Aby sme sa navzájom snažili vytvárať pre seba svet, v ktorom každý z nás prežije svoj príbeh čo najlepšie a najkvalitnejšie. Žijeme naše životy pravdivo a snažíme sa povzbudiť aj ostatných ľudí, aby tak robili. Nemusia sa skrývať, prerábať sa na takých, akými nie sú.“

Z potreby usadiť sa a mať stabilný priestor vznikla myšlienka založiť si vlastné kultúrne centrum. Za P*AKT-om stoja tri umelecké subjekty: NOMANTINELS, Batyskaf a GAFFA. Každý z nich pociťoval potrebu vytvoriť priestor pre nezávislé umenie a kultúru. A tak sa začal príbeh budovania P*AKT-u, sídliaceho na Pionierskej 17 v Bratislave. Nezávislí umelci často narážajú na to, že nemajú kde skúšať, hrať, uvádzať premiéry či reprízy, koncertovať. Príčinou sú obmedzené financie, nedostatok možností a v posledných rokoch sa pripojila ešte pandémia, ktorá celú situáciu iba umocnila. A tak aj so svojím umením migrujú z priestoru do priestoru, len aby našli zázemie. Jednoducho je potreba doplniť súčasný stav o niečo nové, inkluzívne a orientované na alternatívu. Práve preto sa tieto tri subjekty rozhodli pretvoriť opustený priestor bývalého bufetu v objekte na kultúrne centrum P*AKT. Priestor kedysi slúžil ako kuchyňa a bufet, ktoré kŕmil budúcich zváračov a zváračky. Škola sa presťahovala a budova slúžila na iné účely cez priestory SIS, lokácie seriálu o slovenskej polícii až po skladisko stoličiek. A teraz postupne naberá kontúry Kultúrneho centra P*AKT.

Nezávislé umenie má mnoho podôb, a ani v tomto kultúrnom priestore tomu nebude inak. V P*AKT-e sa môžete tešiť na rôznorodý program, od performancií a koncertov až po audiovizuálne inštalácie. Sústredí sa na hodnotné zážitky, ktoré nie sú len zábavou, ale posúvajú myslenie človeka vpred a otvárajú mu nové obzory. P*AKT je otvorení ľuďom všetkých pohlaví, orientácií, národností, rasy a vierovyznania. Tu sa rozdiely nerobia!

„Najdôležitejšie, čo sme pri posledných projektoch získali, je to, že komunitná pamäť je tu a že LGBTI+ ľudia nie sú žiadny módny výstrelok, ale boli, sú a budú pevnou súčasťou našej spoločnosti.“