Po nás potopa alebo púšť?

Dátum: 06.09.2021

Autor: Martin Brix

Pochádza z Bratislavy z umeleckej rodiny. Takže voľba strednej školy bola relatívne jasná. Stredná odborná škola scénického výtvarníctva, odbor Scénický technik bola základným pilierom, na ktorom sa začalo stavať jeho umelecké smerovanie. Počas školy začal pracovať na zadaniach, kde bolo potrebné vytvárať rôzne divadelné modely a scény. Práve takéto zadania, kde bolo potrebné pracovať manuálne, vlastnými rukami, mu začali inklinovať. Prihlásil sa na kurz, kde skúsil modelovať bustu. To ho veľmi pohltilo a tak sa začala predpríprava na vysokú školu. V rokoch 2011 – 2019 študoval na bratislavskej VŠVU, kde úspešne skončil katedru Socha, objekt, inštalácia v ateliéri Socha v 3D virtuálnom priestore a architektúre u prof. Patrika Kovačovského. Počas štúdia bol na jednosemestrálnych stážach v Španielsku na škole EASD València a v Ateliéri priestorových komunikácií + u prof. Mgr. art. Antona Čierneho. 

Niekto píše blogy, niekto knihy. Marek Štuller komunikuje svoje idey skrz médium sochy. Vo svojej umeleckej tvorbe od začiatku vychádzal z vlastných detských hrdinov v podobe robotov z počítačových hier, komixov, seriálov a filmov. Práve vedecko-fantastické príbehy a ich hrdinovia sú utopistickými predstavami vývoja spoločnosti a technológie, možnosťami rôznych scén budúcnosti. Podstata sci-fi žánru nebola pre Mareka len zdrojom, či základným materiálom ale aj spôsobom tvorby. Do jeho diel, vo forme interaktívnych objektov, mohol divák vstupovať a ovládať ich, a tak ovládať budúcnosť.

Známe sú jeho diela ako napríklad A common inhabitant of future earth, ktoré je dnes umiestnené v bratislavskej Petržalke. Ide o čosi ako kosatku s rukami vytvorenú z odpadového materiálu. Alebo dielo Priehradoborec, ktoré sa venuje téme búrania zábran na vodných tokoch. Počas trvania výstavy v ňom Marek sedel a zhováral sa s návštevníkmi o problémoch priehrad. Marek bol súčasťou viacerých spoločných výstav. Jednou z nich bola aj participatívna inštalácia alebo predstavenie na výstave Horúčka sobotňajšej noci v sochárskych ateliéroch v Bratislave, ktorých je súčasťou. Téma výstavy bola Teplo a názov Marekovej práce Après nous, le déluge (Po nás potopa alebo púšť). Po priestore sa prechádzala hosteska a návštevníkom dávala do rúk nanuky. Každý návštevník mal na paličke od nanuku napísané iné „mamonárske chtíče“ ako napríklad: potrebujem klimatizáciu, potrebujem luxusné auto a podobne. Hosteska potom konzumentov požiadala aby paličku pichli do polystyrénového objektu. Ten tvorila časť súkromného lietadla, ktorý našiel ako odpad vyhodený v koši. Na tejto práci bolo zaujímavé, že ak človek olizuje vlastnú správu, tak v tej chvíli sa pre neho stáva veľmi osobná. Môže s tým byť v poriadku alebo nie. Ale v momente, keď správu na paličke zapichne do objektu, zistí, že existuje mnoho podobných správ ako je tá jeho a spoločne tvoria oveľa negatívnejšiu a silnejšiu konotáciu.

Sochár Marek Štuller sa snaží vždy vychádzať z aktuálnych problémov, ktoré sa dejú okolo nás. Dnes sa vo svojich dielach usiluje systematicky rozpracovávať tému ekológie cez kritizovanie ľudských prístupov k problému, vyjadruje sa aj k súčasným spoločensko-politickým problémom. Primárne pracuje s recyklovanými materiálmi, drevom, polystyrénom a ready-madeom. Spoluorganizuje a spolurealizuje výstavné projekty The Monolith a Mladá Vajnorská.

Na Starej Vajnorskej v areáli Rempa vznikla komunita výtvarníkov, ktorí na tomto mieste žijú, budujú si ateliéri alebo sú s týmto miestom a ich obyvateľmi rôznym spôsobom spojení. Mladá Vajnorská je zoskupenie umelcov pôsobiacich v ateliéroch na Starej Vajnorskej. Tu sa okrem tvorby konajú rôzne podujatia od výstav, prednášok, premietaní, diskusií a iných zaujímavých aktivít. 

The Monolith je novovznikajúca platforma, takzvaný verejný podstavec, ktorý ponúka priestor na prezentáciu dočasných inštalácií umelcov, komunikáciu aktuálnych tém a súčasné umenie vo verejnom priestore. Sokel je situovaný na Tyršovom nábreží v Bratislave, kde kooperuje s komunitným centrom Cyklo Kuchyňa a kultúrnym prostriedkom T3. Názov je inšpirovaný filmom 2001: A Space Odyssey (Stanley Kubrick, 1968). Monolit v knihe a vo filme reprezentuje stroj zostrojený neviditeľným mimozemským druhom, ktorý ovplyvňuje históriu povzbudzovaním ľudstva k pokroku v technologickom a kultúrnom rozvoji.

1 2 3 ►