Rešpekt k materiálu

Dátum: 23.08.2021

Autor: Martin Brix

Láska k materiálu v ňom koluje už od detstva. Jeho formovaním sa s človeka stáva sochár a aj preto bolo už odmalička jasné, kam ho vietor zaveje. Detstvo prežil v meste plného kostolov, kostolíkov, historických pamiatok a artefaktov. Rodený Trnavčan vyrastal v centre Malého Ríma. Po svadbe sa presťahoval na Borovú, kde má dostatočný priestor na svoju umeleckú tvorbu. Život na dedine sa mu vždy pozdával o čosi viac, než ten mestský. Poskytuje mu voľnosť a slobodu. Pre potešenie chová zvieratá, má vinohrad a veľa času trávi v prerobenej stodole, ktorá je jeho ateliérom aj miestom na tréning. 

Sochárstvo ho bavilo odmala. To aj vyštudoval a aj sa pri ňom snaží zostať. Aj keď živiť sa sochárstvom na Slovensku nie je jednoduché, ale dá sa to a vie to aj Andrej. Andrej Haršány patrí k ešte stále mladšej generácii slovenských sochárov a v nej k skupine, ktorá k tvorbe pristupuje premýšľavo, rozvážne a ktorá po individuálnej línii sochárskymi postupmi, materiálmi a súčasným jazykom aktualizuje figurálnu tvorbu. Andrej vyštudoval Univerzitu sv. Cyrila a Metoda, fakultu Masmediálnej komunikácie, kde získal titul Bc.. Ale to pre Andreja nebolo to pravé „orechové“. Aj keď sochu miloval, trošku času mu trvalo kým sa k nej dostal. Silný momentom bolo keď sa dostal do ateliéru akademického sochára Andreja Rudavského. Počas dvoch rokov u neho absolvoval prípravu aby sa v 2006 dostal na VŠVU v Bratislave. Tú absolvoval na Katedre intermédií a multimédií v Ateliéri priestorových komunikácií u doc. A. Čierneho. Absolvoval aj stáž na University of Plymouth v Anglicku. Vystavoval napríklad v Trnave, Bratislave, Berlíne, Moskve, Prahe, Wroclave, či Kolíne na Rýnom. V prístupe k tvorbe sa u Andreja už od čias vysokoškolského štúdia premieta istá ambivalentnosť zamerania. Tá poznačila aj hľadanie správnej cesty na rozhraní alebo skôr v symbióze klasického sochárstva a novej formy priestorovej výtvarnej komunikácie a vyústila v rozvíjaní autorského programu v priestore dotyku objektového a figuratívneho chápania.

Andrej Haršány je sochárom, ktorého práce má dve tváre. V rámci tej prvej vyráža pravidelne do krajiny, kde hľadá vhodne vytvarované valúny, popraskané kusy dreva alebo kusy kože. V dielni potom tieto nájdene objekty a tvary dolaďuje pomocou veľmi citlivých zásahov k dokonalosti a zároveň im vdychuje nový život. Vytvára z prírodných fragmentov ľudské torzá, z kameňov a dreva necháva trčať končatiny a premieta do nich mytologické príbehy o ľudskom správaní. Za druhú tvár je možné označiť Andrejovo zasadzovanie sôch do prostredia. Svoje nadrozmerné figúry v rámci inštalácií vo verejnom priestore Urban E.T. umiestnil na UFO na Moste SNP v Bratislave, do rieky v Ružomberku či na tatranský štít. Pár sôch umiestnil aj úplne mimo civilizáciu. Tieto projekty súvisia vždy s Andrejovými horolezeckými expedíciami, ktoré podnikol napríklad do Vysokých Tatier, na Baffinov ostrov, Lofoty alebo do Grónska. Tieto projekty by sme mohli nazvať „zážitkovými sochami“, ktoré vytvára priamo v teréne, s použitím lezeckej techniky zvyčajne v ťažko dostupných výškach. S expedíciami úzko súvisí aj ďalší Andrejov úspech. Bol prvým a zároveň jediným paraclimberom zastupujúcim Slovensko na majstrovstvách sveta v lezení hendikepovaných, Paraclimbing World Cup-e vo francúzskom Briancone.

Mimo samotnú sochársku prácu ho zajíma hlavne proces tvorby umeleckého diela. Za všetky realizácie to zhrňuje snáď najlepšie nasledujúci popis jednej z nich: „Obnáša to vhodný výber nedostupnej lokality s použitím horolezeckej techniky. Adrenalín. Logistika. Výzva. Drina. Práca s materiálom priamo na mieste, iba s nástrojmi, ktoré si prinesiem.“ Andrej Haršány je sochár, ktorý vo svojej tvorbe naplno rešpektuje materiál. Snaží sa minimalizovať svoje zásahy a akcentuje vyznenie samotného materiálu. Na tvorbu každého jedného diela sa starostlivo pripravuje, hľadá a vyberá materiál, ktorý je pre neho dôležitý, východiskový a nezriedka aj inšpiratívny. Musí však zodpovedať jeho predstave a zámeru. Rád necháva vyznieť jeho vzhľadové a konštrukčné vlastnosti, štruktúru povrchu a pocitovú kvalitu dotyku. Využíva lokálne zdroje. Pracuje s drevom vo forme upravených a dotvorených prírodných útvarov. A čo Andreja výrazne odlišuje, je zapojenie do tvarovania sochy či objektu garbiarsky spracovanej hovädzej kože. V sochárových rukách prekvapujúca hmota, ale s mnohými prednosťami. Fascinuje ho variabilnou tvarovateľnosťou, živým povrchom, charakterom drapérie i samo-nosnosťou. Ďalší materiál zapojený do skladby predstavuje kameň, vodou vyhladený valún alebo Andrejom sochársky zručne opracovaný až barokovo pôsobiaci Zlatý ónyx.

Jeho tvorba sa presúva od figuratívnosti až k minimalizmu, kde subjekt je v soche len naznačený. Dôsledne si dáva pozor na autenticitu materiálu, radšej hľadá vhodný objekt, ako aby ho svojimi zásahmi pretváral. Očakávaným výsledkom je potom rovnováha medzi subjektom a objektom. Materiálové vstupy prirodzene predurčujú hranice, v ktorých sa v soche a priestorovej tvorbe pohybuje, premietajú sa v jej tvarovaní a výslednom vzhľade. V kompozícii diela  spája voľnú interpretáciu tvaru s väčšinou skulpturálnym, niekedy až precízne realisticky stvárneným a v siluete už zakódovaným prvkom – ako sú chodidlá či nohy. Často spája i prvky živej a neživej prírody. Využitie kože, stret či súhra formálne dvoch rozdielnych prvkov a prístupov a z toho plynúce súčasné napätie i prekvapenie, sú autorským podpisom a charakteristickým znakom rukopisu Andreja Haršányho.

Spomeňme aj ďalšie Andrejove projekty. Projekt Demons, Gods and Clouds (Démoni, bohovia a oblaky) uvažuje o človeku, ktorý prešiel v postupnej premene vývojom od prehistorickej, osudu odovzdanej bytosti, veriacej, že jej život majú v rukách nadprirodzené sily a démoni, k súčasnej bytosti, ktorá verí sama sebe a svoj život sa snaží riadiť. Tým sa oblúk síl vyrovnal a dnešný človek sa tak pomyselne dostáva na úroveň nadprirodzených síl, symbolicky sublimuje a mení sa na k nebu stúpajúci oblak. Endless Bio je Andrejovou reflexiou problematiky vzťahov v trojuholníku: subjekt vs. príroda vs. ekonómia. Andrej použil na vyjadrenie nadrozmerné kmene stromov, v každom z nich našiel ľudskú postavu. „Vnímanie prírody človekom je založené výsostne na ekonomických ukazovateľoch, čoho dôsledkom je jej systematické ničenie, znečisťovanie, drancovanie, skultúrňovanie či budovanie. Rovnako ako aj snaha premeniť na zisk obnoviteľné zdroje. Do centra pozornosti sa tak dostáva človek, ktorý je hlavnou postavou v príbehu o pomalom vymaňovaní sa z prírody a postupnom procese utvárania subjektu,“ dodáva Andrej. Cyklus Walking zachytáva Andreja „kráčajúceho“ životom, čerpajúceho z odkazov starých kultúr, klasického sochárstva minulých storočí i aktuálnej kultúry globalizácie. Tomu prispôsobuje materiál, tvaroslovie i výraz. Andrejove doterajšie výstavy a projekty na seba nadväzujú obsahovo i výtvarným prejavom. Koncipuje ich formou inštalácie ako ucelené vyjadrenie myšlienky, pričom jednotlivé sochy a objekty vo vzájomnom kontexte prezentujú etapy vývoja alebo kapitoly interpretovaného príbehu. Tematicky sa projekty v širšom zmysle vzťahujú k ľudstvu, jeho minulosti i k existenciálnym otázkam.

Proces postupného vytrácania figúry v Andrejovej tvorbe je výsledkom dôsledného uplatňovania zásady autenticity materiálu. Pre Andreja je naozaj dôležitejšie nájsť vhodný objekt, ako ho umelými zásahmi pretvárať. Objekt a subjekt majú imanentný vzťah. Koľko uberieš z jedného, o toľko oslobodíš to druhé. Pre Andreja je to hľadanie rovnováhy medzi subjektom a objektom. Nohy majú v jeho práci pevné miesto z viacerých dôvodov. Sú nositeľmi subjektu a subjektivity z ideového hľadiska a tiež dokážu slúžiť ako nosič objektu z technického hľadiska. Tieto nohy však neslúžia len ako „podstavce“, naopak, ich vystupovanie, napríklad z kameňa, dáva statickú sochu do pohybu a oslobodzuje ju to.

1 2 3 ►